Reprezentačný výlet: Bachledka-Prezidenstský zámoček-Poprad

V našej škole sa každoročne maká, až sa nám z kečky parí (tí, čo kečky nemajú, tým ide para ušami :)).

Pod vedením skvelých pedagógov, ktorí si svoj čas delia a menežujú v prospech našich žiakov a talentov, ktoré v nich objavujú a rozvíjajú, sa naši žiaci úspešne umiestňujú v súťažiach, prezentujú seba a školu v rámci rôznych programov, prehliadok, činia z nich aktívnych ľudí tejto spoločnosti. Škola života v rámci školského vzdelávacieho programu sa tak ozaj v realite napĺňa a dostáva nový rozmer.

Prajeme si, aby každý žiak zažil pocit úspechu. Nie je prvotným cieľom prekonávať iných, prvotným a najdôležitejším navždy ostane zdolávať a prekonávať samých seba! Posúvať svoje možnosti, rozširovať svoje znalosti, aplikovať získané… Toto je zmysel snaženia, ktoré neraz presahuje v príprave hodiny vyučovacieho rozvrhu!!!…

S vďakou, ale najmä zdieľaním radosti, preto každoročne vymýšľame pre našich žiakov výlet do neznáma, aby sme opäť raz pokorili samých seba :). Tentokrát DOSLOVNE! :)

Kritériá účasti sme tento rok upravili, chceli sme dať možnosť zúčastniť sa aj žiakom, ktorí nemusia vždy nutne byť účastní a úspešní v súťažiach, ale aj tým, ktorí dokážu byť pravou rukou učiteľa, ktorí dokážu venovať úsilie tam, kde za to diplomy ani certifikáty čakať nemožno.. Život nie je iba o zbieraní majstrovských papierov a dokumentov – to by bolo primálo. My chceme vzdelať a vychovať ľudí, ktorí sú prospešní spoločnosti.

Tohtoročným 42 žiackym účastníkom ĎAKUJEME za ich prítomnosť v autobuse nasmerovanom do neznámeho známa. Nie je jednoduché vytvoriť program, ktorý zaujme aj druháka aj ôsmaka, po včerajšom silnom emotívnom zážitku však veríme, že sa nám to podarilo.

Začali sme skorým ránom. Vstávačky medzi piatou a šiestou, lebo tesne po šiestej sme vyrážali. Áno, zaspatí, neprebudení (skoro ako od Tajovského :)), ale zvedaví! :) Pod ochranou Božou, ktorú sme si vyprosili, pristáli sme pred deviatou v Bachledovej doline. Aj sme zvažovali, či si priplatíme za lanovku, ale vyhral plán šoppingu, v ktorom sa každé euro zíde :) a preto sme naštartovali nohy a 45 minútvou túrou strmejším kopcom rozhodli sa zdolávať výšky.

No viete, niektorí sme aj pofučali, nohy ledva ťahali nahor, ale neuveríte, šomracie sťažnosti sme od našich detí nepočuli!!! Div sa svete :), nádherné prekvapenie! :) Dali sme to. Vyšli sme na kopec očakávaní. A tam sa to všetko začalo… Keď sme prešli vstupnou bránou, hovoríme si, že je to nejaké úzke, že na fotkách to vyzeralo väčšie, mohutnejšie…Prvotné kroky istoty sa však rýchlo menili a oťažievali od neistoty. Výška sa prehlbovala, nástrahy prichádzali, slzy v niektorých tvárach vyšli na povrch, ale nik nevzdal kráčanie do neznáma – hoci sa s tým zaručene popasoval nejeden! Z diaľky sme videli 32 metrové čosi, kde sme sa mali dostať, ale nestihol nás ani ovládnuť strach, keď malé deti s vetrom, ktorý dul „opreteky“, pomaly už kraľovali výškam, výskali, skákali a tak nám nedali na výber… :) Vrchol…niečo neopísateľné…sel­fíčkami/svojka­mi :) sa to blýskalo..niektorí sme sa ledva odlepili od zábradlí a už nás ostatní pozývali do centra, do siete, ktorá si tam hovela ako atrakcia roka.

A tak…čo sa najvic páčilo deťom? Boli spokojné?

„Budem si pamätať, ako som po sieti behal..to najviac.“ (Jakub) „Nezabudnem ako som prechádzal cez tú sieťku na vrchu tej vežičky a prekonal svoj strach“ (Mates)

„Prechádzka Korunami stromov bola super, ten výhľad bol úžasný a keď som mohla pomáhať ostatným prekonať svoj strach z výšok..a odporúčam aj ostatným…“ (Ester)

„Mne sa všetko páčilo, aj v nákupnom centre aj prechádzka korunami stromov.“ (Dorotka)

„Mne sa páčilo všetko.“ (Laura)

„Mne sa najviac páčilo na tej sieti a potom v nákupnom centre.“ (Elif)

„No tak mne sa páčil ten Chodník korunami stromov, veža, aký tam bol vietor, výhľad, aj tá sieť.“ (Rút)

„No. Z adrenalínového hľadiska bola najlepšia tá veža, z edukatívneho asi ten prezidenstký zámoček a čo sa týka prostredia, tak možno by som vybral viac horské a dlhšiu prechádzku.“ (Klemko)

„Nakoniec sme to všetci zvládli, takže to bolo dobré a celý výlet sa mi páčil.“ (Sofia)

„Boli sme na túre, na veži, v poľovníckom zámočku a na šopingu v Poprade. Bolo to super.“ (Miška)

„Ja si zapmätám, keď sme boli na tej vežičke, sme tam chodili po sieti a nezabudnem ani na túru. Bola dlhšia a stále do kopca.“ (Katka)

„Mne sa páčilo chodenie po tej sieti, veľmi, ale aj prezidenstký zámoček bol veľmi pekný.“ (Barborka)

„Sieť na vrchu chodníka bol top.“ (Miška)

„Pekný výhľad.“ (Mária)

„Páčil sa mi výstup na Bachledku.“ (Peťa)

„Najviac sa mi páčil Chodník korunami stromov.“ (Maťa)

„Najviac sa mi páčil chodník a nezabudnem na ten kopec, na ktorom ma skoro "zrúbalo cestou dole“. (Maťa)

„Mne sa páčila veža a sieťka. Tam som mala pocit, že spadnem, ale prežila som to.“ (Ema)

„Deň bol super. Spravila som si pekné fotky, najviac na tom chodníku. A páčilo sa mi to, že som prekonala strach.“ (Sima)

„Páčil sa mi prekrásny výhľad.“ (Peťa)

„Páčilo sa mi to, že som pomohol spolužiačkam prekonať strach z výšky. A aj ja sám, trochu som mal tiež obavy.“ (Matej)

„Bolo dobre aj tam hore, keď sme vyšli po veži. Škoda, že tam fúkalo, ale bolo dobre.“ (Fefe)

„Mne sa páčilo, ako sme sme žobrali na ulici úsmev.“ (Ľudka)

„Mne sa páčil výhľad.“ (Kika)

„Strašne fúkalo. Ten výhľad bol super a na sieti, to bolo strašné. Pocit, že sa prepadáte, ale konečne to hodnotím pozitívne.“ (Maťo)

„Mne sa páčilo najviac v Bachledovej doline, kde som vdaka deviatakom prekonala môj strach z výšok a pekný výhľad. A zapamätám si aj to, že sme išli do obchodu. To potešilo každého.“ (Tami)

„Prestal som sa báť výšok. Tú výšku si zapamätám.“ (Bene)

„Mne sa najviac páčila cesta po korunách stromov.“ (Timko)

„Mne sa najviac páčilo, ako Ester a Emma naháňali Buddyho. A páčila sa mi výška.“ (Ondrej)

„Zapamätám si asi najviac tú Bachledku, pretože to bolo hororové :).“ (Maťko)

„Mne sa páčilo, že som bol milo prekvapený..vý­letom…prekonal moje očakávania..tým, čo bolo…Bachledova dolina určite najlepšia.“ (Martin)

„Mne sa najviac páčila tá čierna sieť hrôzny.“ (Ondrej)

„Mne zas výhľad.“ (Dominik)

Na vrchole prechádzky sme si dali FELFIE (“felfie” – rozumej z ang. family selfie), užili si to tam a prechádzka naspäť už bola spojená so všetkým možným, len nie so strachom:). Pod chodníkom sme spolu prežili obedovo – hrací čas (dokonca bol aj taký exemplár, ktorému sa bahno prilepilo až „pod kožu“ a stal sa na moment novou atrakciou miesta činu :)) a potom poďho smerom dole.

Túra sa nám už zdala kratšia, druháčky sa rozhodli prenasledovať a prisvojiť si čierneho psíka :) a boli sme pripravení na presun č. 2.

Namierili sme si to Loveckého zámočku Hohenlohe v Tatranskej Javorine. Príroda a drevo obkolesili náš pohľad. Prekrásne miesto… Kým sme čakali na výklad, zažili sme veľa srandy – niektorí sme si aj piknikovali :).

No a potom už len ten náš obľúbený „shopping“ :). Nenechali sme však mesto Poprad bokom, s prvostupniarmi sme sa vybrali do centra mesta a užili si pekné slnečné momenty spoznávaním ulíc, obchodíkov, okolia…

Prialo nám i počasie, nikde sme nečakali, zažili sme toho veľa, až sme predčasne pristáli doma! To by nik nečakal!! :) Avšak pri predstave, že niektorí v piatok testujú, a pri zmorení samých seba, uznali sme, že je čas odísť a je čas prísť :).

V autobuse bolo veselo, nakoniec sme aj pospievali. Deti boli prekrásne, kamarátske, vzťahy naozaj prekročili hranice tried a z toho máme obrovskú radosť.

ĎAKUJEME za krásne spoločenstvo, ktoré sme vytvorili.♥♥♥

Viac o miestach nášho výletu tu:

1. Bachledova dolina: https://chodnikkorunamistromov.sk/

2. Prezidentský zámoček: https://www.prezident.sk/…ka-javorina/