Dnes je štvrtok, 21. október 2021
Meniny má Uršuľa, zajtra Sergej

Ocenenie pre nášho rodáka Juraja Papča

Rozhovor s Jurajom Papčom bol v skrátenej podobe uverejnený v decembrovom (2020) vydaní Kotrmelca – žiackeho kuriéra Základnej školy Andreja Hlinku v Černovej.

Naša škola sa hýbe!

Môže sa vybrať dom na prechádzku? A môže pritom naraziť do druhého? A možno to vôbec nejako zistiť? Hľadanie odpovedí aj na takéto „čudesné“ otázky je súčasťou vedeckého výskumu a práce Juraja Papča, ktorý chodil do našej školy a teraz je výskumníkom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Vlani ako jeden z trojice Slovákov (prvýkrát v histórii) dostal ocenenie, ktorému v geo-branži hovoria Vesmírny Oskar.

TEXT: Ľudmila Papčová, FOTO: Katarína Papčová

Vesmírny Oskar – to znie tak „hviezdne“. O čo vlastne ide?
Najprv k samotnému názvu. Súvisí s konzorciom (skupinou), ktoré sa zaoberá sledovaním Zeme. Tvorí ho Európska vesmírna agentúra, Galileo a Európska komisia. Spolu zastrešujú projekt Copernicus, ktorého náplňou je skúmanie povrchu našej planéty z vesmíru, čiže najmä pomocou družíc. Tie, aj keď deťom pripadajú veľmi vzdialené, vstupujú dokonca do nášho každodenného života. Napríklad navigovanie pomocou telefónu alebo džípíeska v aute by bez navigačného systému, tvoreného aj sústavou družíc Galileo, nebolo možné. Prednedávnom sa spomínané konzorcium rozhodlo raz za rok oceniť výnimočné výsledky vo viacerých kategóriách „vesmírneho“ sledovania zemského povrchu a víťazom udeliť Vesmírneho Oskara. Vlani som si toto ocenenie prevzal spolu so slovenskými kolegami Rišom Czikhardtom a Matúšom Bakoňom v Helsinkách aj ja.

Čo porotcovia ocenili v prípade slovenskej trojice?
Šlo o inovatívny spôsob využívania údajov z 1-tky zo skupiny družíc Sentinel 1 – 6, slúžiacich na pozorovanie zeme v rôznych oblastiach. Tá pri práci využíva odraz radarového žiarenia od zemskému povrchu, ktoré sa podľa toho, na čo narazí, zmení. Takéto odrazom zmenené signály možno prístrojmi na družici zmerať, informácie uložiť a následne z nich, napríklad, vypracovať deformačnú mapu. Z nej možno vyčítať, ako sa hýbe most, diaľnica, železnica, priehrada, veľká fabrika, skalné bralo, veľký dom, ale aj celé mesto. Iné družice sledujú aj ovzdušie, merajú napríklad hustotu častíc znečisťujúcich životné prostredie (okrem iného oxidy dusíka). Pomocou týchto „pozorovateľov“ Sentinelov sa dá sledovať všeličo a získané dáta sú pre všetkých zadarmo dostupné – vďaka financovaniu Európskej komisie vlastne platíme aj to, čo ona podporuje, a máme k tomu voľný prístup.

Koľko je družíc, ktoré pozorujú zemský povrch?
Je ich veľmi veľa, odhadom niekoľko sto, a ak započítame aj malé družice, takzvané CubeSaty, tak aj tisíc. Pred pár rokmi sme si pripomenuli okrúhle výročie od vypustenia prvého umelého (ľuďmi skonštruovaného) objektu do vesmíru, konkrétne družice Sputnik, a to 4. októbra 1957. Už vtedy si ľudia uvedomili, že zemský povrch možno pozorovať z vesmíru a že niečo také má obrovský potenciál využitia na rôzne účely. Dnes sa táto možnosť vo veľkej miere využíva a jej dôležitosť i uplatnenie stále rastie.

Údajne sa pomocou takýchto pozorovaní zistilo, že v oblasti Hornej Nitry sa po povrchu posúvajú domy. Je to pravda? A ak áno, ako je to vlastne možné?
Áno, presnejšie však, zosúvajú sa celé svahy aj s domami. Zosúvanie je súčasťou svahových pohybov, medzi ktoré patrí aj gravitačné rútenie a plazenie. Dochádza k tomu všade, kde sú na to vhodné podmienky. Stačí na to vhodné geologické podložie a dostatok vody či zrážok. Stačí si predstaviť, čo sa stane s vrstvami zeme poriadne presiaknutými vodou, ktoré ležia na ílovitej pôde. Voda stečie dolu, ale cez íl sa ďalej nedostane a vytvorí kĺzačku. A potom stačí mini impulz/otras, ktorý odštartuje obrovskú kĺzačku. Na sánkach sedí zemina a niekedy aj celé budovy.

A môže sa všeličo prihodiť… Zdá sa, že informácie o takýchto pohyboch sú dôležité.
Osobitne pri stavbe budov. Nemožno stavať na miestach, kde sa pôda veľmi zosúva. Múry takých stavieb môžu praskať, a dokonca sa celá budova môže zrútiť.

A ako je na tom naša škola? Môžeme očakávať, že sa jej prihodí niečo také?
Černovská škola je na tom dobre – samozrejme, závisí od uhla pohľadu, asi by sa našlo aj zopár záškolákov, ktorí by to uvítali. Za rok sa posunie o necelé tri milimetre. Takže žiadne strachy!

Môže sa pri posuvoch stať aj to, že narazia domy na seba?
Áno, ak sa napríklad jedna budova posúva a tá oproti nie, čiže je stabilná.

Aj my si môžeme pozrieť, ako je na tom náš dom?
Informácie dostupné pre všetkých sa týkajú iba okolia Prievidze, kde sú veľké zosuvy. Prístup k údajom o iných lokalitách majú iba poverení zodpovední ľudia. Sám ich mám na počítači v geografickom systéme. Kto však chce, môže mi napísať prosbu na adresu juraj.papco@stuba.sk. S kolegami pripravujem webovský portál, kde bude zverejnená mapka takýchto pohybov pre celé Slovensko. Zatiaľ je to všetko v štádiu počítania, prípravy a, samozrejme, aj verifikácie, či to tak naozaj je.

Hýbe sa aj celé Slovensko?
Áno, a to severovýchodným smerom dva a pol centimetra za rok. A presne rovnako aj celá Európa. Ako ste sa určite učili, kontinenty pred miliónmi rokov nevyzerali tak ako teraz. Stále sa posúvajú a menia svoj tvar. Vďaka tomu sa aj teraz môže napríklad stať, že sa celá Európa nebude posúvať naraz ako jeden celok, ale iba niektoré jej časti a môže dôjsť ku kontaktu, zrážke. Vtedy tam vznikne zemetrasenie.

Je nejaký extrémny prípad pohybu pôdy vo svete?
V Novom Mexiku sa napríklad stalo, že sa ulica posúvala a dom pri nej až tak nie. Vznikla veľká diera, ktorú domáci premostili schodom.

Kto (v akom povolaní) robí takéto zaujímavé výskumy?
Ja som geodet. Moja práca – geodézia – ma baví i fascinuje práve preto, že sa v nej kombinuje veľa prírodných a technických vied či prístupov. Je to oblasť, ktorá je založená na matematike, fyzike, prírodných vedách, geológii a geofyzike. V súčasnosti sa v geodézii často využívajú geografické informačné systémy, a preto je to úzko prepojené aj s informatikou. Prakticky každý s láskou k prírode alebo aj technickým duchom si tam nájde niečo atraktívne. Možno robiť na stavbách praktickú inžiniersku prácu, ako je výstavba budov, ciest či mostov, alebo možno pracovať pre kataster nehnuteľností, riešiť umiestnenie pozemkov alebo pozemkové úpravy. Takisto sa môže prechádzať prírodou a merať.

Pomocou čoho sa meria poloha bodov na zemskom povrchu?
Sú na to rôzne prístroje. Najstaršie boli na určovanie prevýšení, tzv. nivelačné prístroje, kde sa porovnávalo prevýšenie medzi dvoma miestami. Ešte stále ich možno vidieť pri cestách, kde sú ako keby dve laty a medzi nimi prístroj. Takýto systém ľudia využívali už pri stavbe egyptských pyramíd. Ďalším prístrojom je teodolit, ktorý slúži na meranie uhlov v horizontálnom a vertikálnom smere. Pomocou neho možno určiť, pod akým uhlom vidieť napríklad špičku kostola. Potom sa to doplní o meranie dĺžky, vzdialenosti medzi prístrojom a daným bodom. To sa v súčasnosti deje elektronicky. A z týchto informácií sa potom ľahkým výpočtom určí predmetný bod, resp. jeho poloha. Vďaka tomu možno potom určiť nejaký prírastok, zmenu.

Koľko stoja takéto zariadenia?
Aj niekoľko tisícok či desaťtisícok eur.

Nebojíte sa, či ten prístroj pri práci nespadne?
Určite áno! A zvlášť pri meraní s mojimi študentmi, keď sa ho učia ovládať a pracovať s ním. Nikto nespadol z neba hneď naučený, záujemca sa to musí naučiť, no treba k tomu pristupovať s patričnou opatrnosťou. A byť obozretný, aby sa náhodou niečo zlé nestalo.

Poslanec informuje

Informácie a postrehy poslanca mestskej časti Patrika Haba


Úradná tabuľa

Dôležité dokumenty a uznesenia z rokovaní MZ Ružomberok


Projekty v Černovej

Prehľad zrealizovaných a pripravovaných projektov

Dom Andreja Hlinku

Dom Andreja Hlinku je sprístupnený vždy v pracovných dňoch. V prípade vášho záujmu vám poskytneme bližšie informácie na telefónnom čísle: +421 911 393 861 alebo e-mailom: btsvtp@gmail.com