Dnes je pondelok, 18. október 2021
Meniny má Lukáš, zajtra Kristián

Letná škola

Počas krásneho augustového týždňa (od 9. do 13.8) sa naša škola zaplnila žiakmi. Nie, nezbláznila som sa. Nemám ani halucinácie. Takmer 40 žiakov našej školy prechádzalo v pondelok ráno s papučkami, desiatou, peračníkom a zvláštnym pocitom cez školské dvere. Menší sa veľmi tešili, väčší trošku menej, ale radosť zo spoločne stráveného času nakoniec prevážila pocity, ktoré človek zažíva, keď cez prázdniny musí vstávať ráno do školy.

V pondelok sme vytvorili štvorčlenné skupinky, v ktorých sme „pracovali“ celý týždeň. Bližšie sme sa spoznali (nepochádzame síce z iných štátov či miest, ale z rôznych tried), čosi sme sa zahrali, pomaľovali sme lavice, pardón, teda fólie na laviciach a oboznámili sa s programom.

V utorok nás čakala dobrodružná cesta do Čutkovskej doliny. Vyrobili sme si vzorkovnice a zbierali sme kvietky, šišky, ulity, papraď, pierka,… A v Čutkove pri priehrade nás čakal pán lesník Janči, ktorý nám vysvetlil, aké má les funkcie, ako sa delí, čo ho ohrozuje, ako ho môžeme chrániť a predovšetkým, ako sa v ňom máme správať. Porozprával nám, že aj stromy podobne ako deti chodia do škôlky a potom ich presádzajú do „školy“ a až potom môžu rásť samostatne. Dozvedeli sme sa, že aj stromy nemôžu sedieť spolu v jednej lavici tak blízko ako niektorí nezbedníci v tých školských laviciach, musia byť medzi nimi rozostupy, inak zahynú, preto sa presádzajú. Zistili sme, že stromy sú nám v mnohom podobné. V ceste sme pokračovali ďalej a vtedy sa tí „nezbedníci-chlapci“ ukázali ako galantní gentlemani a preniesli na svojich chrbtoch mladších žiakov. Staršie dievčatá im preniesli veci a chlapci sa zahrali na sv.Krištofa a prenášali malé deti. Týmto chceme veľmi vyzdvihnúť Beniho, Mareka, Adamka K., Filipka Z. a slečny šiestačky Adi, Tete. Najväčšie divadlo samozrejme nastalo, keď sa na záver cez potok brodili bosé pančelky. Všetci sme to úspešne zvládli a cestu uzavreli tým, že sme „vyvenčili“ naše lupy. Preskúmali sme pod nimi hladinu potoka aj obsah našich vzorkovníc. Na záver sme sa spokojní vrátili do Černovej.

V stredu bol najkrajší deň z celého týždňa. Na tom sme sa všetci zhodli. Hneď ráno nás čakal veľmi milý pán šofér, ktorý nás bezpečne zaviezol do Liptovských Revúc, do včelnice. Áno, včelnice. Ak ste doteraz toto slovo nepoznali, tak už máte tú česť. Tam sme sa rozdelili na dve veľké skupiny (malí a veľkí) a na dvoch pripravených aktivitách sa prestriedali. Jednou z nich bola návšteva včelnice. Mali sme možnosť si obliecť špeciálne oblečenie primeranej veľkosti a rukavice neprimeranej veľkosti. Siahali nám až po lakte :-). A potom sme sa s pani a jej tromi veľmi odvážnymi deťmi bez špeciálnych oblekov ocitli medzi včielkami. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavostí, ale hlavne sme videli úle, včielky, veeeeľa včielok (v jednom úli ich je okolo 50 tisíc), kráľovnú (nie anglickú, ale včeliu, samozrejme). Včielky boli pokojné, poletovali okolo nás, niektorí odvážni sa ich dotýkali v rukaviciach. Najodvážnejšia pani sprievodkyňa ich hladila holou rukou. Vyslúžila si náš úžas. Svoj strach odvážne prekonali Maťka, Tete a Pauli. Druhá časť skupiny zatiaľ vylúštila tajničku a potom sme sa vymenili. Opäť sme zišli do dediny, ktorá sa nachádza v prekrásnej prírode a presunuli sa do domčeka, v ktorom vyrábajú med. Áno, mali sme tú možnosť spoznať pani Evku a uja Peťa, ktorí nám všetko ukázali. Opäť sme sa rozdelili na dve časti. Jedna sa oboznámila rukami, nohami, očami, ale hlavne jazykom s procesom výroby medu. Mohli sme si očistiť plásty, konečne sme mohli žuť „žuvačky“ počas (letnej) školy a vytočiť…med. A nielen to! Druhá časť skupinky si vyskúšala, ako sa včielky nalietajú, keď chcú priniesť nektár a peľ, aby zaplnili bunky plástu. Ale aj to, aké to majú ťažké, keď vlietajú do úľa, kde je takmer úplná tma a oni sa majú trafiť s „donáškou“. Takže sme si na oči dali klapky (áno, aj toto sme mohli urobiť počas letnej školy-nasadiť si klapky na oči) a lietali v úľoch k jednotlivým bunkám. S plnými bruškami medu (niektorí ako ja až s veľmi plnými bruškami) sme sa presunuli do Chaty Horec na pizzu. Niektorí v tých bruškách mali akosi viac priestoru, tak zjedli až 14 trojuholníkov pizze. Jedná sa o istého nemenovaného Mareka O. z 5.triedy. Ak by ste nevedeli, tak jedna pizza mala 8 trojuholníkov. Tu sme si zopakovali zlomky aj precvičili finančnú gramotnosť pri kupovaní suvenírov. Aby nám vytrávilo, tak sme sa presunuli vraj 400 metrov (v skutočnosti to bolo vyše kilometra) k miestu, kde sa kedysi Revúčania kúpavali či osviežovali a my už vieme prečo. Tá voda bola naozaj osviežujúca, studená, ale v tom teple príjemná. Po tomto príjemnom osviežení sme sa presunuli tých „400 metrov“ k autobusu, kde niektorým klesli viečka a 40 minút si dopriali zaslúžený odpočinok.

Vo štvrtok sme opäť putovali, ale len z Černovej do centra mesta. Cestu sme len tak „neprekvákali“ nadarmo, ale pozbierali sme predovšetkým v Černovej a na Klačne odpadky. Hneď sme ich triedili do pripravených tašiek patričnej farby. Okrem červenej, pretože na nej bol nápis batérie. My sme však namakaní a vieme, že do červenej sa zbiera kov. A toho sa cestou veru našlo. Precvičili sme si aj dopravnú výchovu, však ako inak. Na technických službách nás čakal veľmi milý pán sprievodca, ktorý nám ukázal, akým spôsobom sa triedi odpad, ako sa spracúva, ale aj to, kde sa jednotlivé časti spracúvajú (napríklad, kde je spaľovňa plastov alebo nebezpečného odpadu). Ukázal nám aj stroje, to nás zaujalo asi najviac, teda okrem otázok typu: „Môžem si to zobrať?“ Rúčky sme si pekne dezinfikovali a vybrali sa na zmrzlinu, niektorí na kebab, ľadovú drť a dokonca niektoré slečny na nákup obľúbenej antistresovej „pukačky“ v tvare koňa. Však prečo nie. Cesta MHD bola tiež zážitkom, našťastie bol pán šofér veľmi ústretový a všetkých 40 nás prijal spolu s ostatnými cestujúcimi.

V piatok sme sa porozprávali o liečivých bylinkách a ich úžitku, zahrali kahoot, pripravili nápoj, mladší žiaci aj inhalovali a starší podľa vône priraďovali jednotlivé bylinky. Na záver už boli ako… no nazvime to „zmätení“. Potom nasledoval zlatý klinec programu- opekačka. (Info pre niektorých starších žiakov: Sklamem vás, škola nezhorela, stále stojí.) Popri tom sme si zahrali schovávačku alebo futbal. Letnú školu sme zhodnotili ako veľmi pekne strávený čas. Bohu vďaka, aj počasie nám vyšlo. Zo starších žiakov sme vybrali ako najlepších absolventov Mišku J., Pauli Z., Mareka O., Maťu Kul. a Maťku Kudl. Šikovných by sa však našlo oveľa viac. Z tých mladších by sme vybrali …všetkých. Boli statoční, tvoriví, hraví, občas aj poslušní. Ale nie, kecám, skoro vždy boli poslušní.

Spoločne sme sa zahrali, niečo nové dozvedeli, porozprávali, veeeeeľa nachodili. Vraj máme v nohách viac ako 60 tisíc krokov. Ostatnú nám v niektorých prípadoch nezabudnuteľné zážitky (cesta cez žihľavu a potok, dotyk včiel, pizzaaaaa, zmrzlina, zápach odpadu, opekačka a u niektorých aj boľavé nožičky).

Ďakujeme všetkým deťom, ktoré sa zapojili a opäť nás presvedčili, aké sú úžasné, krásne a majú dobré srdcia. Ďakujeme ich rodičom za dôveru a úžasnú spoluprácu. Ďakujeme aj pančelkám, ktoré už v piatok padali v altánku od únavy, ale predsa našli silu na hru, naháňačku a úsmev na tvári. A hoci Timo povedal, že na pančelku Vevericovú nemá nik, predsa sme sa o to pokúsili.

Poslanec informuje

Informácie a postrehy poslanca mestskej časti Patrika Haba


Úradná tabuľa

Dôležité dokumenty a uznesenia z rokovaní MZ Ružomberok


Projekty v Černovej

Prehľad zrealizovaných a pripravovaných projektov

Dom Andreja Hlinku

Dom Andreja Hlinku je sprístupnený vždy v pracovných dňoch. V prípade vášho záujmu vám poskytneme bližšie informácie na telefónnom čísle: +421 911 393 861 alebo e-mailom: btsvtp@gmail.com