Detská rozprávková Žilina

Na známosť sa všetkým dáva, že náš žiak- TIMOTEJ GALAN- sa umiestnil na 4. mieste zo 142 žiakov na celoslovenskej literárnej súťaži. Odniesol si teda čestné uznanie, čo ho nepotešilo, pretože už rozmýšľa ako zrelý siedmak a chcel získať diplom s umiestnením tak, aby si mohol body z neho uplatniť pri prijímačkách na strednú školu.

„Poviem“ vám, že vyhodnotenie tejto súťaže bolo pre mňa a asi aj všetkých ostatných nezabudnuteľným zážitkom. Po odovzdaní cien nasledovala krátka technická prestávky, aby sa mohol Braňo Jobus, jeden z porotcov súťaže, pripraviť a to, čo nasledovalo potom malo svoje „grády“- decibely. Spev, humor, záhorácke nárečie a … téma splnených snov. Tie jeho sú, pardón, boli veľmi zaujímavé. Napr. sadol na lietadlo, aby šiel na záchod za polárny kruh. No povedzme si úprimne, ísť lietadlom na záchod… tak to nenapadne každému. Alebo sa o druhej ráno v noci zobudil a čo bude robiť? Sadol na motorku a šiel sa okúpať k moru. Prečo nie? A keby ste počuli tú „story“ o tom, ako sa spoznali s manželkou a ako ju požiadal o ruku… smiali by ste sa „do popuku“. Ďalším kurióznym splneným snom bolo mať doma zvon, normálny zvon, ktorý sa nachádza na kostolnej veži. Má ho v obývačke a zvoní si ním. Ako suseda by som ho asi nechcela mať. Okrem zvonu má doma aj nahrávacie štúdio. Jediný- zatiaľ – nesplnený sen je letieť do vesmíru. Bráni mu v tom jeho výška- 190 cm, vraj kozmonauti musia byť nižší, do 160 cm. Čaká, že aj tento problém sa časom vyrieši. Pre splnenie snov však človek musí aj niečo urobiť, nielen snívať. A keď veľmi chce, všetky sny sa môžu naplniť. A ten jeho spev, heavy metalové skupiny by mohli závidieť. Proste to nemalo chybu. Rozprával nám o svojich knihách, ako sa zrodili, ako čerpal nápady, aké mená volí svojim postavám a prečo si vyberá práve také. Napríklad: Prečo muflón Anciáš? Vyzerá ako čert, meno má také, ale srdce je úplne iné, rozdal by sa celý a lepšieho by ste ťažko hľadali. Niekedy nás meno či výzor ľahko pomýlia, dôležité je však srdce.

Ak by ste chceli nápovedu, ako „prišiel“ k svojej manželke, kľúčovým slovom sú tepláky (vyslovujte tvrdo a nie ťepláky). Anciášove tepláky boli realitou, boli. A prečo už nie sú? No preto, lebo v tom zohrávala hlavnú rolu jedna pani učiteľka z Rajeckej Lesnej, ktorá tam však už neučí :-), už býva vo Vrbovom spolu so svojím manželom a zvonom, nahrávacím štúdiom a… zvyšok neprezradíme.