Chceli by učiteľky ďalej fungovať z domu? Nie!

V minulom čísle sme priniesli vyhodnotenie dotazníka o tom, ako dištančné vzdelávanie počas pandémie vnímajú žiaci. Nebolo by spravodlivé nevyspovedať na túto tému aj učiteľky. Preto sme sa o to pokúsili – a ďakujeme všetkým štrnástim, ktoré sa do našej virtuálne spovednice odvážili.

Ako to učiteľky prežívali?

Pri otázke „Ako na Vás pôsobilo online vyučovanie, ako ste ho prežívali?“ si pani učiteľky mali vybrať jednu zo siedmich možností na škále od „fuj, hnus, už nikdy viac“ až po „v pohode“. Neutrálny stred si vybrali len dve. Polovica (na čele s pani riaditeľkou) zvolila negatívnejšie hodnotenie a zvyšok pozitívnejšie – až po tri nadšenkyne (na čele s pani zástupkyňou).

Čas na prípravu

Sedemstupňová škála sa ponúkala aj pri odpovedi na otázku „Koľko času vám zožrala príprava na vyučovanie?“. Navrhnuté odpovede sa pohybovali v rozmedzí od „oveľa menej ako normálne prípravy“ až po „oveľa viac ako normálne prípravy“. Všetky respondentky sa zhodli, že online je nepriateľ času – až polovica z nich si zvolila najradikálnejšie vyjadrenie. Ich námaha počas pandémie si zaslúži česť (a odmeny)!

Negatíva

Pri otázke „Čo Vás štvalo na online vyučovaní“ sme ponúkli niekoľko možností a nechali aj miesto na vlastnú. Každá pani učiteľka si mohla vybrať viac možností (max. 5).

Prvácka pani učiteľka Lenka Sanigová si z našej ponuky nevybrala nič a napísala: „Štvalo ma, že online vyučovanie je online. Online nemôžete prváčikovi opraviť nesprávny úchop pera, presunúť mu prštek práve tam, kde čítate, či sa zahrať naháňačku.“ Podobne to vnímala ja pani riaditeľka: „Pri malých deťoch bola obrovskou nevýhodou nemožnosť zmeniť miesto, zahrať si fyzicky hru, pohnúť sa z miesta…“ Ďalším učiteľkám prekážali najmä ruchy v pozadí, napríklad tatko pozerajúci hučiacu telku, maminka telefonujúca s kamoškou, maminka vysávajúca, štekajúce psy, písanie pestúnok…“ A ešte „odpisovanie na písomkách“, samozrejme…

Pozitíva

Aj pri otázke „Čo sa Vám páčilo na online vyučovaní“ sme povymýšľali niekoľko pravdepodobných možností a zároveň očakávali vlastné nápady učiteliek. Tie vôbec neocenili možnosť vybrať si pozadie a efekty na Zoome, pravdepodobne sa ani neprikrývali neviditeľnou dekou (nevedia, o čo prišli…). Neimponovalo im dokonca ani ľahšie písanie na whiteboard…

Namiesto toho ocenili, že mohli deti aj ich rodičov spoznať z inej stránky alebo že sa i samy posunuli vpred. Pani učiteľka Töröková sa priznala, že patrí medzi riadnych spáčov a dlhšie ranné vylihovanie jej skvele padlo. Štyri učiteľky ocenili aj výmysly a srandičky žiakov – pričom v predchádzajúcej otázke sa tri na to isté posťažovali… Niektoré fígle učiteľky ľahko prekukli: „Pani učiteľka my vás nepočujeme… a vidíte ma? Áno. …Takže ma aj počuli ;).“

Využitie

Využijú učiteľky niečo z toho, čo sa takto naučili, aj pri normálnom vyučovaní? Jedenásť zo štrnástich si myslí, že určite áno. Pochybnosti má o tom pani učiteľka Sliačanová a jedna nepodpísaná respondentka. Pani učiteľka Danka Petriľaková neplánuje využiť nič, čo je pri špeciálnej pedagogičke logické.

Ostatné učiteľky považujú za dobrý nápad aj na normálne vyučovanie najmä rôzne kvízy a aplikácie, napr. obľúbený Kahoot. „Samozrejme, kopec online aktivít, hier, aplikácií – všetko bežne využívame počas prezenčného vyučovania :),“ napísala pani učiteľka Töröková. Pani učiteľka Erdoganová okrem toho objavila pracovné listy. Ako zhrnula pani riaditeľka, „online priestor a tablety dokopy – veľmi dobrá kombinácia na spestrenie a aktívne vyučovanie“. Priala by si dokonca, aby „škola budúcnosti povoľovala viesť časť vyučovania dištančnou formou, online“. „Niektoré predmety by som si takto vedela predstaviť.“

Zdá sa, že nielen žiaci, ale aj učiteľky sa modlia, aby nám v septembri tretia vlna školu nezavrela. Ako napísala pani učiteľka Sanigová: „Úprimne sa priznávam, že som vďačná za to, že som učiteľka – prvostupniarka. Vďaka tomu som dištančne vzdelávala len tri týždne. Kolegyne – druhostupniarky veľmi obdivujem. Jednej z nich sa stalo aj to, že počas vyučovania svojich žiakov si uvedomila, že vlastné dieťa zabudla na vyučovanie pripojiť :).“

Čo bolo, bolo – na prázdniny sa však hlavne nezabudnime ODPOJIŤ.

Terézia Rončáková