Blog | Jozef Sidor | Veselé príbehy černovských muzikantov (4)

Bola tradičná bursa na fašiangy v Černovej. Bursa voľakedy bola vlastne ľudová zábava celej dediny. Nesmelo pritom chýbať vodenie medveďa a prezentácia masiek humorným spôsobom znázorňujúcich rôzne postavy resp. zvieratá. Tak to bolo i v časoch, keď v Černovej účinkovala prvá dychová kapela. Vyobliekaní mládenci v pravých černovských krojoch veselo krepčia vopred muziky. Sprievod začína od spodnej školy (dnešného kultúrneho domu) a postupuje z dvora do dvora hore dedinou. No a pri takýchto podujatiach nechýba húf detí, ktoré potom keď ich naháňajú behajú popred bursovníkov. Za muzikou majú miesto tí, ktorí sa starajú o počastovanie či už pálenkou, alebo vínom, aby veselá chasa neostala smädná. Nechýbajú ani ti čo vyberajú od občanov nejaký ten groš alebo poživeň. Jedni ponúkajú zo svojich zdrojov vajcia, iný na ražeň kus slaniny. Všetky tieto dobroty nájdu miesto v kapsách vyberačov.

Sprievod bursy pokračuje. Pri rezkých tónoch ľudových piesní a čardášov mládenci vykrúcajú straršie a vydaté ženy zvedavo postávajúce na priedomiach dreveníc. Dedina v tých časoch nobola tak zastavaná ako je dnes. Na nižnom konci boli po požiari postavené múrané zo skál dvojdomy, ale vyšný koniec bol typický radom dreveníc po oboch stranách ulice. V takejto nálade míňajú bursovníci obe krčmy. Na jednej strane to bola krčma a obchod žida Helera a na druhej krčma Fricu Hlinkovie.

Mládenci a kdeže máte dievky? Spytujú sa chlapi stojaci pred krčmou, ktorí postrehli, že bursujú vo väčšine len sami mládenci. Nebodáj niekde pri peci vylihujú. Toto pomerne chladné jarné počasie im určite nevyhovuje. Takto dohovárajúc zakričí jeden z muzikantov na mládencov: Rozbehnite sa po dvoroch a povyháňajte ich z domov na bursu. Rozbehnúc sa po dvoroch jeden z mládencov šepne druhému slová, ktoré mali zostať utajejené. Mládenec jeho to vykonal mysliac že jej vykonaním budú dievky lepšie tancovaťBursa pokračuje ďalej. Krpky s pálenkou a vínom sa vyprázdňujú, tým rozdielom, že z jednej núkajú len a len samé dievky. Vo veselej nálade dôjdu na môstok pod vyšným koncom. Tu sa všetky ženy a dievky dochuti na burse vytancujú a potom všetci svorne do krčmy ku Fricovi,kde zábava pokračuje. Okolo stien na sedenie lavice zopár stolov, vredu šenk a pri šenku v kúte muzikanti, ktorí veselo vyhrávajú. To je charakteristika muziky tých čias. Ale uprostred najlepšej náladystane sa niečo nepredvídateľné. Postupne všetky mladé dievky ako by ich ihlami pichal vyskočia, vybehnú von hľadajúc útočište vo Fricovom dvore pri hnoji. Pokrčené, ako zmoknuté sliepky vykonávajú nutkavú potrebu,ktorá nie a nie prestať. Prekvapení mládenci a starší chlapi vyzývavým zrakom hľadajú viníka tohoto nevydareného žartu. Takto nevinnevyzerajúca príhoda nadobúdana vážnost Dievky nielen, že sa nevracajú nazad na muziku, ale bledé ako stena poberajú sa rýchlo domov. Sam richtár prítomní ní na muzike razom pochopí celú situáciu. Správnym úsudkom karhá mládenca, ktorý do pálenky z ktorej častovali len dievky zažmykol jedovatý komprd. Bodaj ste všetci jedovaté huby pojedli, čo ste takúto sprostosť vykonali. Teraz sa zabávajte sami. To boli slová na ukončenie muziky. Nakoniec to všetko dobre dopadlo. Dievky sa doma vykurírovali a o rok boli znova na burse. Tá ale už bola bez pochybnej pálenky.