Blog | Jozef Sidor | Veselé príbehy černovských muzikantov (1)

Vítanie pána biskupa

Na železničnej stanici v dolnom Liptove tiesnil sa zástup ľudí. Od maličkých školákov, mládeže, dospelých po predstavenstvo obce na čele s richtárom. Na konci zástupu boli nastúpení i vyparádení muzikanti černovskej dychovej kapoly. Všetci boli v očakávaní vlaku,na ktorom mal pricestovať sám pán biskup, aby vykonal birmovku. Keďže do príchodu vlaku chýbalo ešte pekných pár minút, tak sa dolaďoval uvítací program. Deti si opakovali básničky, mládež spevy a richtár slávnostnú reč. No a muzikanti, po niektorí pofajčievali, dolaďovali nástroje a študovali partesy. Kapelník dostával posledné pokyny od usporiadateľov. Zrazu sa pri muzikantoch pristavil mladý pán v preknom obleku s paličkou o tvrdým klobúkom na hlave. Dal sa snimí do reči, vyzvedajúc sa odkiaľl sú,ako dlho a čo hrajú a pod. Znenazdajky vyslovil požiadavku, či by mu niečo nezahraliˇ. Vyťahujúc pudilár samozrejme, že nie zadarmo. Tí starší vidiac peniaze spozornelispop­zorneli a, povedali, že ak chce, tak mu zahrajú jednu z najnovšie nacvičených skladieb. Keď pán súhlasil bubeník odrátal a v priestranstve stanice sa ozývalo veselou muzikou. Zahrúzení do partesov ani nezačuli škripot bŕzd prichádzajúceho vlaku. Zadychčaný kapelník Veselka s rukami nad hlavou v behu dával pokyn na ukončenie skladby. Muzikanti prehodili partesy a nasadili tóny chorálu na uvítanie vysokého cirk.hodnostára. Po skončení birmovky uhostení vracajúci sa v dobrej nálade domov všetci žiarili spokojnosťou. Len kapelník Veselka kráčal za nimi v nevrlej nálade hundrúc si popod nos: Kluci, kluci co ste mi to zasa udelali ? A mal pravdu, lebo na druhý deň viaceré ružomberské noviny písali, ako černovskí muzikanti vítali p.biskupa polkou: Točte se pardálové.