Blog | Ladislav Hatala st. | Moje styky s Andrejom Hlinkom (2)

Neviem či si ma Hlinka týmto činom zapamätal a obľúbil, ale keď ešte v Černovej režirúval divadlá, na ktorých vždy aj šepkával, sediac v prvom rade pred javiskom, ja som mu sedával pri nohách, ba niekedy dokonca aj na kolenách. V škole som však jeho náklonnosť nejak nápadne nepociťoval. Len skoro celá obec vedela, že Hlinka ma chce dať učiť za kňaza. Preto ma učiteľ aj privátne trápil s maďarčinou, Hlinka mi mal poskytnúť byt a stravu a platiť školné o ostatné sa mali postarať rodičia. Prečo sa to neuskutočnilo, dosiaľ neviem a už ani vedieť nebudem.

Do roku 1929 Černová aj cirkevne pod ružomberskú farnosť prislúchala, teda Hlinka bol farárom aj černovcom . V Černovej vtedy bývali sv. omše len príležitostne pri pohreboch a pod. a občas aj v nedeľu. Na bohoslužby dochádzali občas kapláni, ale najviac sám Hlinka. Ja som od môjho deviateho roku do trinásteho miništrúval. Takto som bol dosť často s Hlinkom v styku. Áno, z vianočného stromku mi nezabudol doniesť sladkosti.

Cez prvú svetovú vojnu som sa s ním osobne takmer nezišiel, ale matka viackrát spomínala, že sa o mňa zaujímal. Bol vraj proti tomu, že som šiel taký chrúst do fabriky.( Matka totiž k nemu chodila s interesom, keďže sme mali u neho dlžobu.) Po skončení vojny, čiže už v novom štátnom útvare Československej republike, chcel som ísť za rezbára, keď z kňazstva nebolo nič. Hlinka sa sám ponúkol, že mi toto miesto sprostredkuje. No medzitým v Prahe pouličná luza zrútila sochu Panny Márie na istom námestí. Hlinku to urazilo a nazlostilo. A odniesol som to aj ja. Matke prehlásil: „Nie, Laco nikde nepôjde. To je všetko skazené, skazil by sa aj on. Postaráme sa mu doma o niečo. Utvoríme potravný spolok a Laco bude tam vedúcim. Laco ej potrebný pre Černovú.“

Ale ani z toho nebolo nič. Mienený potravný spolok sa neutvoril a ja som musel znova do fabriky. V novom štátnom útvare ČSR. Hlinka sa stal poslancom a politikom bol viac zaneprázdnený. Preto mu už toľko času nezostávalo, aby sa mohol aj divadlám v Černovej venovať. Jeho divadelný odchovanci vtiahli ma medzi seba a uznali za Hlinkovho nástupcu. Hlinka to z porozumením kvitoval a občasnou návštevou na predstaveniach honoroval. V roku 1920 založili sme si Jednotu Orla, čiže celocvičnú organizáciu katolíckej, ľudáckej mládeže. Ja som sa stal jej predsedom. Takto som sa stal opravdivým verejným činiteľom v obci a takto som mal príležitosť dosť často prísť s Hlinkom do styku.