Blog | Martin Papčo | Môj pohľad na Hríby

Pripomienka k Zadaniu pre Územný plán zóny Ružomberok, Černová – Hríby

Mesto Ružomberok 28. októbra 2015 zverejnilo Oznámenie o prerokúvaní Zadania Územný plán zóny Ružomberok, Černová – Hríby (ďalej len „Zadania“). V súlade so Stavebným zákonom (Zákonom č. 50/1976 Zb.) sú naše pripomienky k Zadaniu takéto:

Neadekvátnosť Zadania vzhľadom k aktuálnej situácii a nerešpektovanie reality Zadaním Územný plán zóny Ružomberok, Černová – Hríby (ďalej len „Plán“) je pre komunitu ľudí žijúcej v mestskej časti Ružomberka Černová kľúčový. Ich život bude vzhľadom na v Zadaní naplánovanú, a priori predpokladanú budúcu realizáciu rodinnej výstavby v podstatnej miere nevratne pozmenený. Toto spoločenstvo ľudí má v porovnaní s inými podobnými mestskými časťami osobitnú „pridanú hodnotu“: Černovčania majú niekoľko spevokolov, dychovku, ochotnícky divadelný súbor, niekoľko športových klubov, dobrovoľný hasičský zbor, knižnicu, pomerne silnú katolícku farnosť a v jej rámci niekoľko náboženských spoločenstiev, základnú a materskú školu, pobočku Červeného kríža, klub dôchodcov, viacero občianskych združení… Všetky z uvedených aktivít sú živé a trvajú niekoľko desaťročí, ba niektoré sú prítomné v Černovej aj viac ako 100 rokov. Ide o hodnoty, ktoré sa v akomkoľvek spoločenstve neobjavujú ako májový dážď. Naopak, sú za tým desiatky rokov úsilia stoviek tunajších obyvateľov o spoločné zlepšovanie kvality tunajšieho života.

Podľa Zadania by malo byť medzi Starou a Novou Černovou do roku 2030 vybudovaných 130 až 180 nových bytov v rámci IBV a cca 18 až 40 bytov v rámci nízkopodlažných bytových domov. Teda podľa Zadania za 15 rokov bude v Černovej bývať približne od 500 (130 + 18 bytov krát 3,5 osoby, t. j. otec, matka, jedno alebo dve deti) do 770 (180 + 40 bytov krát 3,5 osoby) obyvateľov nových bytov! (Na príslušnej mape, ktorá je prílohou Zadania, sa dokonca predpokladá 825 obyvateľov.) Možno očakávať, že časť z nich bude pochádzať z Černovej. Aká? Odhad v Zadaní chýba. Za niekoľko posledných rokov sa ročne v Černovej narodilo zvyčajne menej ako 10 detí. Optimistická úvaha je takáto: Do roku 2030 sa v Černovej narodí 15 krát 10 detí, teda 150. Ak sa zohľadní súčasný trend mať jedno maximálne dve deti, tak spolu s rodičmi je to 350 ľudí. Časť z nich bude bývať v rodičovských domoch, časť v nových, povedzme – opäť optimisticky – dve tretiny, t. j. 240 Černovčanov v nových bytoch (cca 70 rodinných domov). Pri optimistickom odhade vývoja pôrodnosti možno teda tvrdiť, že Zadanie kalkuluje s predstavou, že v Černovej bude do roku 2030 bývať 260 až 530 spoluobčanov bez väzby na miestnu komunitu. Realita však bude zrejme iná. Totiž vzhľadom na aktuálnych 1205 obyvateľov Černovej (podľa Materiálu č. 19, Určenie volebných obvodov, počtu poslancov a rozsahu výkonu funkcie primátora mesta predloženého na prerokovanie Mestského zastupiteľstva 18. 6. 2014) sa takýto prírastok paradoxne „nepodaril“ dokonca ani tzv. husákovským rodinám od polovice 70-tych rokov 20. storočia doteraz (za asi 40 rokov). Čo možno očakávať od takého množstva nových ľudí pre ľudí už v Černovej žijúcich? Na to Zadanie neodpovedá.

Odkiaľ sa vezmú tí, čo budú stavať? Akým spôsobom a prečo bol odhadnutý počet „130 až 180 nových bytov v rámci IBV a cca 18 až 40 bytov v rámci nízkopodlažných bytových domov“? Ani na to Zadanie neodpovedá. V Zadaní sa nachádza bod f) Základné demografické údaje a prognózy, v ktorom sa okrem iného uvádza Podľa údajov Štatistického úradu SR, Krajskej správy v Žiline k 31. 12. 2008 malo mesto Ružomberok 29 687 obyvateľov, z toho 14 230 mužov a 15 457 žien. Podľa aktualizovaných údajov Štatistického úradu SR, Krajskej správy v Žiline malo mesto k 31. 12. 2012 28 145 obyvateľov z toho 13 414 mužov a 14 731 žien. Z uvedených údajov je zrejmé že počet obyvateľov za posledné štyri roky klesol o 1 542 obyvateľov. Áno, toto sú nejaké základné demografické údaje. Nie je však problém ich doplniť aktuálnymi: Podľa údajov z portálu Štatistického úradu SR v Ružomberku k 31. 12. 2014 žilo 27 551 mužov a žien. Čiže len za posledné dva roky v Ružomberku ubudlo 594 obyvateľov. Pokiaľ ide o prognózu v príslušnej časti f), prakticky absentuje. Odvolanie sa na Schválený ÚPN Mesta Ružomberok, ktorý predpokladá v riešenom území lokality Hríby nárast počtu bytov o cca 145 nových bytov v návrhovom období do roku 2025, za serióznu a pádnymi argumentmi odôvodnenú prognózu nemožno považovať. Ako ukazuje realita, ide nanajvýš o neodôvodnené želanie.

A práve základné demografické údaje a seriózna prognóza sú pre dokument typu Zadania s ďalekosiahlymi dôsledkami pre život spoločenstva ľudí v Černovej rozhodujúce. Z toho, ako Zadanie pracuje so základnými predpokladmi vzniku novej obytnej štvrti za pomerne krátky čas, možno usudzovať, že ide o „oprášený“ dokument z čias socialistického plánovania, ktorý v centre Dolného Liptova hibernuje už niekoľko desaťročí. Napríklad ešte na prelome tisícročí nový návrh územno-právneho členenia Ružomberka (predchodca Zadania) kalkuloval, že približne do roku 2050 bude v Ružomberku žiť 60 000 až 70 000 obyvateľov (vrátane sezónnych turistov)… Realita je však kategoricky iná.

S ohľadom na socialistický pôvod dokumentu Zadanie paradoxne nerešpektuje základný postup/prístup „socialistických plánovačov“: Najprv postavme ľuďom priemyselný závod, potom paneláky. Masová migrácia vidieckeho obyvateľstva Slovenska do miest by sa bez dostatku pracovných miest počínajúc 50-tymi rokmi 20. storočia nekonala. Aké nové pracovné miesta v Ružomberku majú byť lákadlom pre nové rodiny v Černovej? Poskytne ich najväčší tunajší zamestnávateľ, papierne Mondi, ktoré tak ako iné továrne vo svete čaká robotická budúcnosť? Alebo Ústredná vojenská nemocnica SNP v Ružomberku? Alebo Katolícka univerzita v Ružomberku? O vzniku tak rozsiahlej novej obytnej štvrte má zmysel uvažovať, ak reálne bude v blízkom okolí Ružomberka stáť priemyselná zóna, poskytujúca dostatok pracovných miest. Okrem samotnej práce je tu totiž ďalší zreteľ. Výstavba nového rodinného domu je tak finančne náročná, že iba málo mladých rodín ju môže zrealizovať bez úveru. Nuž, a úver treba splácať zo zárobku. Na základe uvedeného žiadame, aby Zadanie bolo podstatným spôsobom prepracované a to so zreteľom na:

1. reálny a štatisticky odôvodnený odhad počtu obyvateľov Ružomberka i miestnej časti Černová do roku 2030;
2. potenciálny dostatok voľných pracovných miest v Ružomberku a okolí do roku 2030;
3. zachovanie charakteru života komunity ľudí v Černovej;
4. výsledky prieskumu ohľadom záujmu stavať rodinný dom medzi obyvateľmi Černovej a vlastníkmi predmetných parciel.

Navrhovaná cestná komunikácia ako spojnica ulice Černovských martýrov a ulice Pri Váhu

Podľa Zadania (pozri v mape, ktorá je prílohou Zadania) má byť medzi ulicou Černovských martýrov a ulicou Pri Váhu, a to na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod číslom 12478, vybudovaná cestná spojnica (ďalej len „Spojnica“). V roku 2009 päťdesiat občanov mestskej časti Černová žiadalo, aby z vtedy aktuálneho návrhu nového Územno-právneho členenia mesta Ružomberok bolo formovanie práve takejto Spojnice vyčlenené. Išlo jednak o majiteľov parciel, na ktorých by Spojnica bola vybudovaná, jednak majiteľov parciel v jej susedstve, ako aj ďalších občanov Černovej. Napriek ich odôvodnenej žiadosti sa vybudovanie Spojnice objavilo opäť aj v Zadaní. Dôvody proti vybudovaniu takejto spojnice sa nezmenili, sú stále aktuálne. Možno ich zopakovať a pridať ďalšie. Odvolávať sa na niečo konkrétne zo Zadania však nemožno, pretože v Zadaní argumenty ohľadom vybudovania Spojnice chýbajú.

Keďže ide o vybudovanie komunikácie lokálneho významu, možno sa iba domnievať, že zámerom je spojiť Starú a Novú Černovú mimo v súčasnosti preťaženej cestnej komunikácie I/18, ako aj pozdĺž tejto spojnice vytvoriť priestor na zástavbu s rodinnými domami. Časový horizont Zadania siaha do roku 2030. V tomto roku už bude dostavaný diaľničný úsek D1 Hubová – Ivachnová. Ten nahradí preťaženú cestu I/18 prechádzajúcu cez Ružomberok v dĺžke 17,2 km. Vzhľadom na skúsenosti z iných úsekov (napr. úsek štátnej cesty č. 61 pri Novom Meste nad Váhom) možno po uvedení diaľnice do prevádzky očakávať značný pokles dennej intenzity vozidiel na komunikácii I/18. Táto cesta bude slúžiť ako lokálna komunikácia pre obce Dolného Liptova. Okrem toho v Zadaní je navrhované formovanie ústrednej spojnice v smere juh – sever, ktorej súčasťou je úsek od „kruhového objazdu“ k ulici Pri Váhu, teda spojenie ulice Černovských martýrov s ulicou Pri Váhu. Jeden z predpokladaných argumentov na formovanie Spojnice tak nemá opodstatnenie.

Pokiaľ ide o príjazdovú cestu k potenciálne postaveným rodinným domom, podľa Zadania sa to týka troch. Ostatné, existujúce domy v okolí samozrejme príjazdovú cestu majú, a to ani nie je predmetom riešenia v Zadaní. O tom, či predmetné tri domy vôbec budú vystavané rozhodnú majitelia príslušných parciel. Ich značná časť sa však v už vyššie spomínanej žiadosti z roku 2009 vyjadrila proti vybudovaniu Spojnice, a teda aj proti rodinným domom – bez prístupovej cesty niet rodinného domu. Vybudovanie Spojnice by totiž znehodnotila pozemky, na ktorých stoja ich vlastné rodinné domy. Prišli by o súkromie, ich pozemok by bol otvorený do dvoch ulíc (Čutkovskej a Spojnice), ich záhrady a obrábané polia by boli znehodnotené, kvalita ich života by bola znížená vinou vzrastajúcej hlučnosti a koncentrácie výfukových splodín prakticky z troch strán (Čutkovská, Spojnica, I/18). Vznik troch rodinných domov v rozpore s vôľou majiteľov predmetných parciel nie je dostatočným argumentom na vybudovanie novej ulice.

Na základe uvedeného žiadame, aby formovanie Spojnice bolo vyčlenené zo Zadania. Zároveň žiadame, aby bol zo Zadania vyčlenený návrh výstavby troch rodinných domov bezprostredne susediacich so Spojnicou, teda domov na parcelách (podľa mapy priloženej k Zadaniu) č. 12660, č. 12631, č. 12691.