Blog | Jozef Sidor | Mačka – parašutistom

Písal sa rok 1943. Chodili sme do 4. ročníka Rim.kat.ľudovej školy v Černovej. Dodnes si pamatám mená spolužiačiek a spolužiakov, s ktorými sme drali drevené lavice v tejto škole. No najviac mi utkveli v pamati tie zážitky, ktoré sme prežili spolu s mojim najlepším kamarátom Vladom, či v škole, alebo mimo nej. Aj tento príbeh zapadá do mojich spomienok. V školskom roku 1943–44 nás začala učiť p. učiteľka Margita Peťová. Ako čerstva absolventka Učiteľského ústavu plne sa stotožnila s poslaním učiteľa. Plne sa nám venovala i vo výchovnej stránke.Dodnes si pamatám na hodiny spevu, keď nás naučila pekne spievať nábožné i ľudové piesne. Nebolo začiatku vyučovania, aby sme po pomodlení nezaspievali si nejakú pesničku. Pochádzala z Ružomberka z viacčlennej rodiny Jeden z jej bratov,Edo ktorý sa neskôr priženil do Černovej bol vynikajúci gymnasta na hrazde i bradlách. Na Orolských pretetekoch dosahoval vždy vynikajúce výsledky. Ona sama bola vždy vzorne upravená, čo dotváralo osobnosť vzornej učiteľky. Pri vyčovaní sa plne venovala výkladu látky vyučovacieho predmetu. Niekedy načrela i do oblastí, ktoré sa vyučovali už vy vyšších ročníkoch. Tak to bolo i pri vysvetlovaní o pôsobení zemskej príťažlivosti. Názorne nám ukazovala, ako každý predmet vyhodený do vzduchu voľným pádom padá na zem. Dokonca aj niektoré zvieratá (ako sliepky,mačky( pri vyhodení do vzduchu padnú rovnými nohami na zem. Krútiac nedôverčivo hlavami sme dokončili predpoludňajšie vyčovanie. Tesne pred obedom pribehol do nás Vlado. Tetka, kde je Jožo ? Voľačo robí v drevárni, alebo na humne hovorí mama. Prišiel ku mne- obliekaj sa rýchlo a ideme. A kde idete opytuje sa mama? Máme ešte niečo v škole skrývajúc niečo v taške pod pazuchou bola jeho odpoveď. Kráčajúc dole dedinou popred školu a sikačku (has.zbrojnicu) zamierili sme to ku kostolu. Na opakakujúcu otázku kde ideme? odpoveď uvidíme. Počkali sme pei bočných dverách, ktoré vedú na vežu bachtára báčika Komovie. Otvorte dvere, my pôjdeme za vás zazavoniť na obed. Dobre chlapci, mne je už zaťaško po tých strmých skodoch . Zazvonili sme na obed a teraz konečne Vlado zahlásil : Som zvedavý, či mala Peťová pravdu? Otvoril tašku a vybral z nej do handry zakrútenú mačku. Otvor bočný oblok! A keď bol otvorený vyhodil mačku z obloka von. Mačka zamraučala zopár ráz sa vo vzduchu skrútila, roztiahla pradné a zadné labky ako parašutista a zamierila si to na najvyšší jaseň vyrastajúci z plota v dolnom cmiteri. Zachytila sa na vrcholci, z neho spadla rovnými nohami na zem. Odbehla a bola rýchlejšie dom, ako my.Na druhý deň, toľko, čo sme sa pomodlili pred vyučovaním Vlado sa veľmi hlási. Čo mi chceš Vladko povedať? Mali ste pravdu p. učiteľka s tou zemskou príťažlivosťou. Včera sme to vyskúšali na našej mačke a nič sa jej nestalo,keď sme ju vyhodili z veže. Smiechom sa ozývala celá zborovňa,keď p. učiteľka uviedla názorný príklad pred učiteľským zborom.