Blog | Kronika | IX:

Asfaltovanie ulice Pri Váhu
Po ukončení kanalizačných prác v r. 1982 táto ulica až do roku 1987 bola neupravená. Počas tohto obdobia si obyvatelia domov urobili prípojky odpadových vôd do kanalizácie a v r. 1987 sa prikročilo k úprave celej ulice a to najprv obrubníkmi a navozením štrku pod základ asfaltového nánosu. V roku 1988 na jar v mesiaci marci sa prikročilo k úplnej úprave, urobil sa asfaltový koberec až po hlavnú štátnu cestu za ihriskom. Tieto práce previedol Doprastav n.p.

Kanalizácia na Jánošíkovej ulici
Požiadavka OV na vybudovanie kanalizácie na Jánošíkovej ulici sa v roku 1988 zrealizovala. Už začiatkom roka sa prikročilo k týmto prácam a v marci t.r. už bola kanalizácia prevedená. O realizáciu tejto kanalizácie sa zaslúžili technik Viliam Veverica, tiež Július Kudlička a veľkú zásluhu mal aj predseda OV Julián Helko.**

Predĺženie pouličného miestneho rozhlasu.
Požiadavka OV v Černovej voči MsNV v Ružomberku o potrebe predĺženia miestneho rozhlasu na ulici Čremošná a Nová ku Dovcovi bola realizovaná dňa 16. a 18. okt. 1989.**

Odvodnenie nového cintorína
OV prijal kladne žiadosť občanov o odvodnenie nového cintorína. Preto dňa 20. mája 1989 sa prikročilo za pomoci občanov, najmä príbuzných pozostalých, k vykopaniu odvodného kanálu na hornej a spodnej strane cintorína . Položenie betónových tvárnic previedli Komunálne služby.

Pietna spomienka padlým černovským martýrom
Z iniciatívy miestnej odbočky Matice slovenskej v Ružomberku bola usporiadaná dňa 27 októbra 1990 o 14.30 hod. v sobotu pietna spomienka černovským martýrom. Spomienka sa uskutočnila na mieste, kde sa stala tragédia dňa 27. okt. 1907 v súvislosti posviacky kostola. Pri tejto príležitosti bola odhalená pamätná tabuľa na jeho rodnom dome a pri príležitosti 83. výročia tragických udalostí v Černovej bola odhalená tiež pamätná doska na Kultúrnom dome a je na nej tento text:

27. október 1097 V tento pamätný deň zaznelo na tomto mieste 24 výstrelov z pušiek (maďarských) uhorských žandárov. Ich výsledkom bolo 15 mŕtvych, 12 ťažko a 40 ľahko ranených. Černovské udalosti po potlačení slovenského národného života v roku 1875 bol výkrikom, ktorý pobúril všetky demokratické vlády v Európe. Nech sa miesto streľby v Černovej stane trvalým symbolom boja za národnú slobodu v srdci každého Slováka. Mesto Ružomberok 27.10.1990.

Oslavy Andreja Hlinku v Černovej
V roku 1936 daroval Andrej Hlinka budovu starej rím. kat. ľudovej školy divadelným ochotníkom v Černovej na kultúrne účely. Na znak vďaky zakúpil ochotníci reliéf Andreja Hlinku od sochára Viktora Mydlu a inštalovali ho v Kultúrnom dome. Za tento reliéf zaplatili 5000.- korún slovenských v roku 1939.
V roku 1952 reliéf vadil niektorým komunistickým funkcionárom z Ružomberka, ktorí dali príkaz, aby bol znehodnotený. Obetaví občania Vladimír Ballo, Róbert Hatala, Ladislav Hatala st., Peter Kaliarik, Ondrej Lajčiak, Ján Lubik a Peter Záhorec, ukryli reliéf v prístavbe Kultúrneho domu v kuchyni pod podlahu betónového poteru.
Z rozhodnutia OV v Černovej bol reliéf v mesiaci jún 1990 vybratý. Počas ukrývania bol značne poškodený, zrenovoval ho Jozef Hadač. Reliéf bol znova na pôvodnom mieste inštalovaný a odhalený 18.8.1990. Od­halenie bolo doprevádzané kultúrnym programom. Slávnosť otvoril príhovorom o osude reliéfu Štefan Šubeník. Účinkoval miestny miešaný spevokol pod vedením Miloša Komu, ktorý zaspieval štyri slovenské národné piesne. Báseň o A. Hlinkovi predniesol JUDr. Peter Babala. Ing. Pavol Kudlička mal prejav o živote Andreja Hlinku. Slávnosť sa skončila mohutným zaspievaním hymnickej piesne „Kto za pravdu horí“. Program slávnosti bol hodnotný a zúčastnilo sa na ňom okolo 300 ľudí z Černovej.
Dňa 25. aug. 1990 bola na rodnom dome Andreja Hlinku v Černovej odhalená pamätná doska za účasti okolo 6000 ľudí z celého Slovenska i zahraničia. V Černovej taký počet ľudí v jej histórii ešte nebol. Účastníkov privítal predseda MsNV Julián Helko. Báseň recitovala Ing. Anna Záhorcová. O živote a práci Andreja Hlinku hovoril miestny pán farár Jozef Bieľak. Účinkoval miestny spevokol za dirigovania Miloša Komu, ktorý zaspieval niekoľko národných piesní. Zhromaždeným sa prihovoril aj predseda zahraničnej Matice slovenskej pre Európu otec Anton Baník. Na doske je nápis: Tu sa 27. sept. 1864 narodil vodca a otec slovenského národa Andrej Hlinka Za Boha život – za národ slobodu. August 1990 – vďačný slovenský národ

Pri tejto príležitosti bola ulica Štefana Fullu premenovaná na ulicu Andreja Hlinku.

(Roky pribúdajú, sily ubúdajú, preto musím skončiť prácu kronikára. Novému kronikárovi prajem veľa snahy a zápalu pre dobrú vec. Anton Bačkor 70 roč., 15. II. 1991)