Škola v prírode

Do Liptovskej Osady sme v pondelok 23. septembra prišli plní očakávaní a s našou spoločnou kamoškou zvedavosťou. Privítal nás síce dážď, ale ani ten nám nezabránil v našom skúmaní. Nestihli sme sa ani vybaliť a už sme utekali do Gothalu, kde nás už čakali inštruktorky, ktoré nás poučili o tom, ako sa tu máme správať a čo máme robiť. V pondelok sme tomu ešte moc neporozumeli, ale v piatok sme to už dali:). Z niektorých sa počas piatich dní už stali plavci, niektorí sa v plávaní zdokonalili a niektorí aspoň prekonali strach z vody a v piatok im už voda nevadila. Všetci sme za odmenu a statočnosť získali mokré vysvedčenia. A ako prebiehali naše dni po plaveckom výcviku? Každý deň začínal rozcvičkou a samozrejme, že aj učením. Po týchto povinnostiach sme mali o zábavu postarané. V pondelok sme si v telocvični zahrali prírodovedný kvíz/súťaž spojený s pohybovými aktivitami. Vyhralo družstvo, ktoré sa nazvalo Červené ružičky(medzi nimi aj chlapci):) No nasmiali sme sa veru pri vypočutí si názvov družstiev a ich pokrikov! Utorok sa niesol v turistickom duchu, keďže sa na nás usmialo slniečko. Najskôr sme sa vybrali len ku krížu vďaky, ale to nám nestačilo. Zbadali sme turistickú značku – Výhliadka a už aj sme kráčali po jej stope. Po úzkom chodníčku sme sa dostali takmer na vrch hory z ktorého sme videli celú Liptovskú Osadu. Celá túra bola spojená so zážitkovým prírodovedným učením v podaní pani učiteľky Katky Hruškovej, a tak sme si mohli ohmatať i ovoňať niektoré huby, sledovať prepletenie koreňov stromov, trávy a kvetov. Zopakovali sme si poznatky o stromoch. V stredu sme sa vybrali na nočné hľadanie pokladu. Keďže už bola tma používali sme baterky a to sa nám veľmi páčilo. Poklad sme našli a boli sme za to aj odmenení. Štvrtok sme sa ocitli na športovej olympiáde s rôznymi netradičnými disciplínami. Nasmiali sme sa riadne, boleli nás až sánky. Za odmenu sme získali aj medaile – zlaté, strieborné a bronzové. A čo bolo super, že sa dali zjesť:). Olympiádou ešte štvrtok nekončil, ale pokračoval hľadaním pokladu. Tentokrát sme si však museli oprášiť svoje vedmosti z prírodovedy a slovenského jazyka, aby sme dostali indície, bez ktorých by sme poklad nenašli. Nakoniec sme všetci boli úspešní a poklad v podobe jabĺčok sme s chuťou zjedli. Keď sa už zotmelo, prišiel čas na dlho očakávanú diskotéku. Najskôr sme sa nevedeli zladiť v repertoári piesní, ale ku koncu sme sa dohodli. Poviem Vám, že niektorí sme ani netušili, že také pesničky existujú (najmä pani učiteľky:)). Prišiel piatok a my sme museli pobaliť svoje veci a rozlúčiť sa s touto malebnou dedinkou. Bolo nám tu super!