ŠKD: Voda, lesy, učitelia a mnoho iného, nie je až tak veľa

Jeden týždeň za nami a ten druhý pred nami. No skôr ako otvoríme ten nový, ešte nepoznaný, kluBobíkovský LOVILAND zaspomína na udalosti, ktoré sa v tichu i v smiechu odohrali. Naše dietky usilovné s vodičkou sa hrali, skúmali jej zákonitosti i PREČO? stále ona na prvom mieste žiari. Aj keď sme v hlávkach len samu VODU mali, POZOR!!! nezabudli sme ani na lesy, milého pána učiteľa i premilé pani učiteľky. Poďakovali im za lásku, obetavosť i slová pohladenia, veď na malú chvíľku zastúpia ocka i mamku s ich súhlasom, povolenia. Dovolili aj prváci Guľkovi Bombuľkovi odkotúľať sa z dvora do lesa, uvidieť tam zvieratká, čo sa krásou i parohmi honosia, pochopiť, že les nie je nebežpečný, ale má svoj zmysel pre živé tvory i samotného človeka. Je čističom, potravou, teplom, tôňou v čase búrky i slnečnej páľavy. Pobyt vonku, pri hre i šachu zohral v Lovilande rovnako svoju rolu, budovali sa priateľstvá, vzťahy, no hlavné je, že sme mohli byť SPOLU.