Pri zoomoch žiakom chýba pevná rodičovská ruka

Ako ste si iste všimli, o návrate do školy mali možnosť rozhodnúť aj rodičia, a to formou ankety/prieskumu. A práve na túto tému sme sa spýtali pani riaditeľky BIBIANY KĽAČKOVEJ.

Mali rodičia druhostupniarov záujem o obnovenie vyučovania v škole počas korony? Áno, bol záujem zo strany rodičov

(Približne) aké percento rodičov bolo za?

Prieskum sa konal dvakrát (prvý bolo treba vyplniť zo dňa na deň, pri druhom mali rodičia zopár dní na premyslenie, keďže návrat do škôl bol spojený aj s dodržaním podmienok vopred daných). V prieskume na začiatku decembra bola účasť rodičov o čosi nižšia, 52 rodín odpovedalo nasledovne: 59,6 % odpovedalo ÁNO, 40,4 % bolo proti.

Aké mali dôvody rodičia, ktorí boli za, a tí ktorí boli proti?

Dôvody za a proti môžeme iba „tušiť“, lebo v prieskume sme sa na ne nepýtali. Je však evidentné, že rodičia, ktorí odpovedali áno, boli nielen za návrat do škôl, ale mali aj súhlasné stanovisko s opatreniami vlády, a teda rešpektovali to, že pri návrate by sa museli žiaci preukázať negatívnym testom. A teda môžeme dedukovať, že tí, čo boli apriori proti nástupu, neschvaľovali najmä podmienky, za ktorých sa mal návrat žiakov uskutočniť, prípadne sa im to už zdalo pred vianočnými prázdninami na vyše týždňa zbytočné za daných podmienok.

Vo všeobecnosti sa hovorí, že zatvorené školy veľmi škodia deťom, že majú výpadok vo vzdelávaní, týka sa to najmä sociálne slabých skupín. Platí to aj pre našu školu? Ako to vy vnímate?

Nedá sa s týmto tvrdením nesúhlasiť. Dištančné vzdelávanie nemôže nahradiť to prezenčné. Áno, naučilo nás pracovať v online prostredí, rozvíjalo zručnosti práce s technikou, ukázalo nám nové možnosti, obzory, nástroje, zároveň však zabrzdilo vedomostný rozvoj, lebo vzdelávanie bolo „stlačené“ do menšieho počtu hodín v rozvrhu (rešpektujúc usmernenia ministerstva), písať perom (a naviac spisovne) sme už hádam aj zabudli :), nehýbeme sa (každý z nás má iný druh pamäte a niektorí potrebujú pri učení práve ten pohyb), bolia nás viac oči, hlava, navyše rozprávať o ujmách sociálneho rozmeru by bolo na dlho. Niektorí žiaci nemajú dostatočnú techniku, a hoci sme v tomto dištančnom vzdelávaní zapožičali 10 tabletov a dva notebooky, nedá sa pomôcť pri prenose informácií v jednotlivých wifi sieťach, ktoré spôsobujú „padanie“, „sekanie“, výpadky či nemožnosť sa napojiť. Žiaľ, niektorí žiaci zleniveli a neplnia si úlohy (nepamätám si toľko udelených napomenutí, a najmä pokarhaní, za nevypracúvanie úloh, za podvádzanie pri testoch, za klamstvá…), naopak, treba pochváliť takých, ktorí sa začali snažiť, a dokonca dobrovoľne sa online stretajú s pedagogickými asistentkami, aby im pomohli pri vypracúvaní domácich úloh či vysvetlení učiva. Toto dištančné je náročnejšie aj z pohľadu, že rodičia pracujú, čiže tá „pevná rodičovská ruka“ chýba.

Ste vy osobne za čo najskoršie otvorenie školy pre všetkých? Prečo?

Určite som za návrat, „všetkými desiatimi“ :), máme čo dobiehať, vracať sa do normálu a normálneho pracovného/učebného tempa, a najmä, opäť žiť vzťahy, byť spolu, pozerať sa z očí do očí bez akéhokoľvek medzičlánku (obrazovky počítača)… a škola zíva prázdnotou a nebola vybudovaná, aby túto prázdnotu žila… Už včera bolo neskoro :).

Sofia Zelinková