6.roč.: Načo mi je slovník?

Šiestakov prekvapila kopa, ktorú som si k nim na hodinu priniesla. Mali sto chutí sa do nej hneď pustiť. Čo to je? Čo s tým budeme robiť? Nech sa páči, vyberte si a zistite, načo vám to bude.

Každý (ešte šťastie, že ich je osem) si vybral jeden slovník. Listoval si v ňom a zisťoval, čo všetko sa tam nachádza. Samozrejme, že ich upútali aj slovíčka, na ktoré majú ešte čas, ale aj to patrí k veku.

Asi najviac ich zaujali Pravidlá slovenskej výslovnosti, kde si mohli pozrieť, ako sa jednotlivé písmená vyslovujú a naozaj vyskúšať, či sa im spoja pery, jazyk či zuby. Zistili, že písanie v tomto slovníku sa im páči ešte viac, pretože slová v ňom boli napísané, tak ich človek počuje :-), žiadne päťky z diktátov by teda neboli.

Ako ďalšia kuriozita ich zaujalo, že Krátky slovník slovenského jazyka sa volá krátky, ale hrubý a ťažký bol statočne.

Skúšali sme hádať, čo je to kudu. Viete? My už áno, je to druh antilopy, ktorá žije v južnej Afrike. Píšu to Slovníku cudzích slov.

V Malom frazeologickm slovníku sme sa zas dozvedeli, čo to znamená, keď sa povie: A čo bude popod holé nebo lietať. To už viete?

Skúšali sme, koľko synoným vieme vymyslieť k nejakému slovu, Dávid to overoval v Malom synonymickom slovníku.

V Pravidlách slovenského pravopisu sme si okrem i/y, písania veľkých písmen a interpunkcie všimli aj zaujímavé obce na Slovensku a ich obyvateľov, napríklad taký Šimon sa tam naozaj našiel- v obci Šimonovce.

Zasmiali sme sa, potrápili hlavičky, ešte si tie názvy nejako zapamätať, aby to nedopadlo tak, že ani v päte to nemáme.