1. historicko - poznávacia exkurzia: PO STOPÁCH s Malým princom

V rámci nášho celoročného projektu PO STOPÁCH, konkrétne počas prvých 3 mesiacov v zameraní „Po stopách minulosti“, sme zorganizovali 1. historicko-poznávaciu exkurziu Po stopách s Malým princom.

Žiaci 6. – 9. ročníka tak spoznávali:

a)na Mohyle pod Bradlom osobnosť Milana Rastislava Štefánika, ktorého 100. výročie smrti si v tomto roku pripomíname. Nádherné pietne miesto spomienok, vyvýšený pohľad prírody všade navôkol, počasie ako z rozprávky a matematika, dejepis, geografia a telesná výchova súčasne a súčinne prítomné v úlohách, ktoré aktivizujúcim spôsobom ponúkali našim žiakom vyučovanie zážitkovým spôsobom.

b)mesto Banskú Bystricu

• s jeho dominantami v kontexte histórie a SNP, ktorého slávime tento rok 75. pripomienku
• RTVS – v štúdiu rozhlasu a televízie spoznávali tajomstvá techniky, mašín a umenia slova a obrazu.

Jeden z najkrajších výletov, aké sme spolu zažili!! Deti, tínedžeri naši, ĎAKUJEME!

Od šiestej rána nám rozospatým v autobuse pani učiteľky podávali listy. Veľmi rýchlo nám prebliklo, že nás opäť chcú učiť kooperatívnym spôsobom a skupinovej práci a zistili sme si svoje zadelenie. V Malom princovi vystupujú 3 zvieracie postavy, takže 4 skupiny Malí princovia, foxíky, šípy a snejky nám dali zabrať, aby sme v rôznorodo ročníkovom skupenstve spoznávali prostredníctvom plnenia úloh…

Keďže Malý princ bol prevedený aj do audio a video záznamu, vstúpili sme do televízneho a rozhlasového prostredia, ktoré sme poznávali aj za pomoci dvoch skvelých redaktorov, konkrétne to boli

Peter Cítenyi a Janka Grajciarová. Bolo tam vážne cool a naši tínedžeri si to všetci doslova užívali – od práce s kamerou, čítačkou či nahrávania. Boli k nám veľmi milí a ústretoví, aj nášmu takmer hodinovému meškaniu.

Cesta bola..nekonečná! :) Tri hodiny na Mohylu, 3 hodiny do BB, ale ujo šofér Dovec bol s nami a našimi vreckovými výjazdami na vzduch trpezlivý a my sme vlastne v tom buse v konečnom dôsledku zažívali aj kopec zábavy, smiechu či hry! :)

Dnes deti pracovali vo veľkom prostredníctvom práce s textom, spoznávaním v teréne, cez zážitok, tímovú prácu.. Objavovali myšlienku knihy Malého princa: dôležitosť priateľstva v spojení s časom a rovnako objavovali aj paralelu s M.R. Štefánikom (jeho život so životom autora MP- Exupéryho). Banskú Bystricu objavovali s ružou v ruke (ako Malý princ sa o ňu starali), naladili sa aj zelenou na odeve (vonkajšia podoba s Malým princom), dokonca niektorí priniesli aj knižku Malého princa a nakukli do nej (toto nie je rozprávka na dobrú noc, toto je rozprávka na prebudenie srdca – to sme zrejme pochopili).

Víťazmi sa stala skupina Malí princovia, ktorá vyhrala „výlet do Talianska“. Naše deťuchy nás už vari dobre poznajú,a teda dovtípili sa, že v tom bude dáky pes zakopaný:)Preklad do konkrétnosti príde neskôr ako prekvapenie! :) Nateraz GRATULUJEME! :)

O dnešku by sa dali napísať milióny slov, prebehli nami tri milióny pocitov…

Výrazy zachytávajú fotky robené deťmi…

a my azda uzatvoríme tento príspevok práve ich slovami.

Postrehy našich tínedžerov:

pozitíva: Sofia, Matej, Kika, Sima, Ľudka– Najlepšie bolo to rozdávanie ruže ľudom a n ajmä ten moment, keď im to urobilo radosť.

Danka – Páčilo sa mi, že sme boli ako kolektív v skupine a dokázali dosiahnuť spoločný názor.

Ester – Mne sa páčilo, že rozdelenie do skupín bolo vyvážené, mladší so staršími a komunikácia s ľuďmi.

Timko, Tete, Zuzka – Najviac sa mi páčili aktivity s Malým princom.

Terezka – Aktivity na Mohyle boli dobré; Fefe, Emka, Šimi a Viki k tomu pridali: Aj výhľad na Mohyle!

Juraj, Martin, Aďo, Maťa , Barborka, Adam, Martin – Najlepšie bolo, keď sme boli v RTVS, práca s kamerami; Ondrej dodal: a najmä miesto, kde sa nahrávajú rozhlasové hry.

Máme čo aj zlepšovať :), naši tínedžeri to zhodnotili takto: Boli sme krátko v obchodnom dome (toto bolo spôsobené najmä meškaním počas cestovateľských presunov, ale toto hodnotenie vieme prežiť :)), očakávala by som zlepšenie komunikácie v rámci skupiny, dlhánska cesta, veľa chodenia, teplo v autobuse (asi chceli dobu ľadovú)…ostatné je zabudnuté :).

Končíme výrokom Dávida: Dneská to bolo veľké ako velociraptor, strašne sa mi to páčilo.

Aj náááááááááááá­ááááááááááááá­ááááááááááám… :)

ĎAKUJEME aj Vám a rovnako spoluautorkám tohto dneška: pani učiteľkám Janke Pojezdalovej, Janke Papčovej, Majke Sliačanovej a Erike Janigovej.