TJ Máj Černová - futbal|stolný tenis|turistika

Telovýchovná jednota Máj Černová bola založená v roku 1929.

Vedenie TJ Máj
Predseda, Ing. Michal Hatala
Podpredseda, Patrik Habo
Športový manažér, Jaroslav Brna
Členovia
Ing. Vladimír Lajčiak
Milan Kmeť
Radomir Šnauko
Julián Helko
Revízna komisia:
predseda, Ing. Vladimír Trnovský
Členovia
Peter Kuniak
Ing. Ján Líška
Hospodár, Krajník Roman

Február 1948
– rozšírenie členskej základne
- vybudovanie nového ihriska
- ubytovňa, vodovod, hotel, pohostinstvo, lyžiarsky vlek, tribúna

O rozvoj Telovýchovnej Jednoty sa zaslúžili, aj títo členovia:
Bernard Remeň, Jozef Rázga, Vladimír Demko, Peter Kuniak, Ladislav Smieška, Ján Kovalčík, Stanislav Bomba, Štefan Kovalčík.

     Prúd telovýchovného a športového hnutia z miest, kde telovýchovné spolky a jednoty sa stávali samozrejmosťou prenikol v rokoch tridsiatych i na naše dediny. Hlavne tam našla telovýchova a šport živnú pôdu. Boli to väčšinou také dediny, ktoré boli bližšie k mestám. Zakladali sa v nich robotnícke a telovýchovné spolky alebo iné podobné jednotky, ktoré dávali svojím obdivovateľom pekný príklad, ba priamo ich svojimi akciami nabádali k vytváraniu takýchto organizácií na svojich dedinách. Černovským zakladateľom boli najpríkladnejšie také jednotky a spolky, v ktorých sa s obľubou pestoval v letných mesiacoch futbal. Zo zimných športov to bolo zasa lyžovanie. Futbal sa hrával v dedine veľa rokov, nie však organizovane, ale len tak živelne na záhumniach. Nástup generácie, ktorá sa v prvom rade zaslúžila o položenie základného kameňa telovýchovy a športu v Černovej, môže datovať k roku 1930. je to obdobie, v ktorom do popredia vstupujú pozitívne črty nielen jednotlivcov, ale i širokého kolektívu zakladajúceho prvý športový klub v Černovej.

     Najpopulárnejším športom v zimnom období je lyžovanie. Možno povedať, že  ešte predtým ako futbal, poznali naši predkovia lyže. I keď nie v takej forme ako je tomu dnes. Často to boli len vystrúhané a vyhnuté dosky z javora alebo jaseňa, no svoj účel aj tak splnili. Tí ktorí túto radosť z lyžovania pre ich nedostatok nepoznali, využívali krásy zimných športov iným spôsobom. Vynachádzavosť našich starých otcov bola v tomto smere udivujúca. Sane na zvážanie dreva a sena tzv. krnačky po malej technickej úprave veľmi dobre poslúžili  na sánkovanie. Dobrá prispôsobivosť terénov po záhumniach a iných oblastiach najmä Kutín určovala už vtedy masovosť sánkovania, ktoré sa tešilo veľkej obľube. Predpoklad na rozšírenie lyžovania medzi mládežou a medzi staršími dávalo samo prostredie černovského chotára. Množstvo členitých terénov pohoria Veľkej Fatry vytvorili priam idylickú scenériu. Jednotlivé oblasti zasadené do masívu Krstej hory a Malinného sú posplietané chránenými lúčnymi oblasťami typickými pre pestovanie lyžiarskeho športu. Rozmanitosť prudkých strání a prekrásnych dolín nášho okolia vyhovovali ako začiatočníkom tak i pokročilým. Povaha nášho okolia  umožňuje dokonale preveriť všestrannosť lyžiarskeho športu. Lyžiarske preteky, ako meradlo lyžiarskej vyspelosti každého jednotlivca, sa u nás usporiadali pravidelne. Veľkej obľube sa tešila trať vytýčená po trase: z Černovej dolu cestou do Bystrého, ďalej hole Bystrým na Nižnú Pliešku a cez Zrazy späť do cieľa v Černovej. Bola to skutočne originálna 16 km trať, ktorá dokonale preverila kvality každého pretekára. Neskôr sa začali poriadať preteky z Maďarova. Stávali sa veľkým sviatkom celej dediny. Poskytujú kus radosti a zábavy divákom a pre pretekárov ú zasa meradlom pevnej vôle, taktiky a vytrvalosti pre dosiahnutie najlepšieho umiestnenia. Ceny boli vo vojnových časoch  udeľované v naturáliách.  Na lúkach nad Kútom dokonca černovci vybudovali provizórny skokanský mostík. Dĺžka skokov dosahovala 20 – 30 metrov, čo bolo na vtedajšie podmienky dosť slušné. Záujem i o tento šport bol podnietený skokmi na lyžiach v blízkom Ružomberku, dokazuje o všestrannosti našich lyžiarov.

     Lyžiarsky šport dosiahol tiež výrazného úspechu pri postavení tohto športu na masovú základňu. Tu môžeme natrvalo poznačiť prechod na zjazdársky spôsob lyžovania. Beh na lyžiach sa vytratil, zato zjazd začína nadobúdať svoju tradíciu. V auguste 1972 vášniví nadšenci tohto športu V. Ballo, P. Kuniak, L. Černovský, F. Penčák, a B. Remeň prišli s návrhom postaviť lyžiarsky vlek. V lete 73 sa už položili prvé základy stavby. Slávnostné otvorenie vleku do prevádzky sa uskutočnilo v zime roku 1975. Vlek sa tak stal veľkým spoločenským prínosom. Na záver lyžiarskej sezóny sa poriadali na Sekanine lyžiarske karnevaly. Obzvlášť vydarený bol ten v roku 1977, kde okrem vydarených masiek nechýbali ani preteky na lavóroch, na igelite, jazda na krnačkách a pod. Na túto rozlúčku so snehom prišlo povzbudzovať asi 500 ľudí.  Bohužiaľ vlek sa prevádzky v novom miléniu nedožil. Zastaraná technológia a opotrebované vlečné lano ukončili jeho prevádzku. Neskôr bol neznámym páchateľom podpálený a úplne zničený. V dnešnej dobe sa hľadá sponzor na zakúpenie ďalšieho vleku, ktorý by slúžil ľudom tak dobre ako jeho predchodca. Beh na lyžiach je v dnešnej dobe zastúpený novým športom nazývaný skialpinizmus. Tento si u černovcov nachádza čoraz viac nadšencov.

návrat na hlavnú stránku

 

2006 © www.cernova.sk | Admin | Štatistika