 |
Telovýchovná jednota Máj Černová
bola založená v roku 1929.
Vedenie
TJ Máj
Predseda, Ing. Michal Hatala
Podpredseda, Patrik Habo
Športový manažér, Jaroslav Brna
Členovia
Ing. Vladimír Lajčiak
Milan Kmeť
Radomir Šnauko
Julián Helko
Revízna komisia:
predseda, Ing. Vladimír Trnovský
Členovia
Peter Kuniak
Ing. Ján Líška
Hospodár, Krajník Roman
Február 1948
– rozšírenie členskej základne
- vybudovanie nového ihriska
- ubytovňa, vodovod, hotel, pohostinstvo, lyžiarsky vlek,
tribúna
O rozvoj Telovýchovnej Jednoty sa zaslúžili, aj títo
členovia:
Bernard Remeň, Jozef Rázga, Vladimír Demko, Peter Kuniak,
Ladislav Smieška, Ján Kovalčík, Stanislav Bomba, Štefan
Kovalčík.
Prúd
telovýchovného a športového hnutia z miest, kde telovýchovné
spolky a jednoty sa stávali samozrejmosťou prenikol v rokoch
tridsiatych i na naše dediny. Hlavne tam našla telovýchova a
šport živnú pôdu. Boli to väčšinou také dediny, ktoré boli
bližšie k mestám. Zakladali sa v nich robotnícke a telovýchovné
spolky alebo iné podobné jednotky, ktoré dávali svojím
obdivovateľom pekný príklad, ba priamo ich svojimi akciami
nabádali k vytváraniu takýchto organizácií na svojich dedinách.
Černovským zakladateľom boli najpríkladnejšie také jednotky a
spolky, v ktorých sa s obľubou pestoval v letných mesiacoch
futbal. Zo zimných športov to bolo zasa lyžovanie. Futbal sa
hrával v dedine veľa rokov, nie však organizovane, ale len tak
živelne na záhumniach. Nástup generácie, ktorá sa v prvom rade
zaslúžila o položenie základného kameňa telovýchovy a športu v
Černovej, môže datovať k roku 1930. je to obdobie, v ktorom do
popredia vstupujú pozitívne črty nielen jednotlivcov, ale i
širokého kolektívu zakladajúceho prvý športový klub v Černovej.
Najpopulárnejším športom v zimnom období je lyžovanie. Možno
povedať, že ešte predtým ako futbal, poznali naši predkovia
lyže. I keď nie v takej forme ako je tomu dnes. Často to boli
len vystrúhané a vyhnuté dosky z javora alebo jaseňa, no svoj
účel aj tak splnili. Tí ktorí túto radosť z lyžovania pre ich
nedostatok nepoznali, využívali krásy zimných športov iným
spôsobom. Vynachádzavosť našich starých otcov bola v tomto smere
udivujúca. Sane na zvážanie dreva a sena tzv. krnačky po malej
technickej úprave veľmi dobre poslúžili na sánkovanie. Dobrá
prispôsobivosť terénov po záhumniach a iných oblastiach najmä
Kutín určovala už vtedy masovosť sánkovania, ktoré sa tešilo
veľkej obľube. Predpoklad na rozšírenie lyžovania medzi mládežou
a medzi staršími dávalo samo prostredie černovského chotára.
Množstvo členitých terénov pohoria Veľkej Fatry vytvorili priam
idylickú scenériu. Jednotlivé oblasti zasadené do masívu Krstej
hory a Malinného sú posplietané chránenými lúčnymi oblasťami
typickými pre pestovanie lyžiarskeho športu. Rozmanitosť
prudkých strání a prekrásnych dolín nášho okolia vyhovovali ako
začiatočníkom tak i pokročilým. Povaha nášho okolia umožňuje
dokonale preveriť všestrannosť lyžiarskeho športu. Lyžiarske
preteky, ako meradlo lyžiarskej vyspelosti každého jednotlivca,
sa u nás usporiadali pravidelne. Veľkej obľube sa tešila trať
vytýčená po trase: z Černovej dolu cestou do Bystrého, ďalej
hole Bystrým na Nižnú Pliešku a cez Zrazy späť do cieľa
v Černovej. Bola to skutočne originálna 16 km trať, ktorá
dokonale preverila kvality každého pretekára. Neskôr sa začali
poriadať preteky z Maďarova. Stávali sa veľkým sviatkom celej
dediny. Poskytujú kus radosti a zábavy divákom a pre pretekárov
ú zasa meradlom pevnej vôle, taktiky a vytrvalosti pre
dosiahnutie najlepšieho umiestnenia. Ceny boli vo vojnových
časoch udeľované v naturáliách. Na lúkach nad Kútom dokonca
černovci vybudovali provizórny skokanský mostík. Dĺžka skokov
dosahovala 20 – 30 metrov, čo bolo na vtedajšie podmienky dosť
slušné. Záujem i o tento šport bol podnietený skokmi na lyžiach
v blízkom Ružomberku, dokazuje o všestrannosti našich lyžiarov.
Lyžiarsky
šport dosiahol tiež výrazného úspechu pri postavení tohto športu
na masovú základňu. Tu môžeme natrvalo poznačiť prechod na
zjazdársky spôsob lyžovania. Beh na lyžiach sa vytratil, zato
zjazd začína nadobúdať svoju tradíciu. V auguste 1972 vášniví
nadšenci tohto športu V. Ballo, P. Kuniak, L. Černovský, F.
Penčák, a B. Remeň prišli s návrhom postaviť lyžiarsky vlek.
V lete 73 sa už položili prvé základy stavby. Slávnostné
otvorenie vleku do prevádzky sa uskutočnilo v zime roku 1975.
Vlek sa tak stal veľkým spoločenským prínosom. Na záver
lyžiarskej sezóny sa poriadali na Sekanine lyžiarske karnevaly.
Obzvlášť vydarený bol ten v roku 1977, kde okrem vydarených
masiek nechýbali ani preteky na lavóroch, na igelite, jazda na
krnačkách a pod. Na túto rozlúčku so snehom prišlo povzbudzovať
asi 500 ľudí. Bohužiaľ vlek sa prevádzky v novom miléniu
nedožil. Zastaraná technológia a opotrebované vlečné lano
ukončili jeho prevádzku. Neskôr bol neznámym páchateľom
podpálený a úplne zničený. V dnešnej dobe sa hľadá sponzor na
zakúpenie ďalšieho vleku, ktorý by slúžil ľudom tak dobre ako
jeho predchodca. Beh na lyžiach je v dnešnej dobe zastúpený
novým športom nazývaný skialpinizmus. Tento si u černovcov
nachádza čoraz viac nadšencov. |
 |