Hlinkova
strana sa vo voľbách v roku 1925 presadila a získala 23
poslaneckých mandátov. Avšak ani tento úspech neznamenal pre
stranu okamžitý vstup do vlády. V strane sa začali spory a
viacerí významní politici zo strany odišli. To Hlinka ťažko
znášal. Snažil sa zlikvidovať rozpory svojimi verejnými
prejavmi, ale situácia bola veľmi komplikovaná. Záverečné
obdobie Hlinkovho života sa nenieslo v jednoduchom ovzduší.
Vnútro spoločenská, aj medzinárodná situácia bola veľmi
komplikovaná. Politické strany sa usilovali o bližšiu
spoluprácu. HSĽS sa usilovala o spoluprácu so Slovenskou
národnou stranou. Blok, ktorý vznikol 16.10.1932 vo Zvolene i
keď nebol dostatočne pevný vzájomne sa podporoval a
spolupracoval. Významnou udalosťou boli oslavy v Nitre v roku
1933. Tu Hlinka, aj napriek nevôli vládnych predstaviteľov
predniesol prejav, v ktorom pripomenul práva vyplývajúce z
Pittsburskej dohody. Hlinkova angažovanosť vyvrcholila v roku
1938 na atomistickej manifestácii v Bratislave.
Akcia sa konala
pri príležitosti 20.výročia podpísania Pittsburskej dohody. Bola
to posledná veľká udalosť na ktorej sa Hlinka zúčastnil už ako
ťažko chorý. Andrej Hlinka svojej chorobe 16.8.1938 podľahol.
Všetky vyhlásenia po jeho smrti pripomínali, že Slovensko
stratilo veľkú osobnosť politického života. Andreja Hlinku možno
hodnotiť ako osobnosť s mimoriadnou charizmou. Bol nielen
presvedčeným katolíkom, ale aj slovenským národovcom. Do svojho
politického programu ako prvý zakomponoval autonómiu Slovenska a
až do svojej smrti za ňu bojoval. Za svoje národné cítenie bol
aj prenasledovaný, sedel vo väzení.