 |
Ak jedným zdrojom vývoja bolo
obrábanie políčok a získavanie plodov z nich, tak druhým zdrojom
vývoja Černovej bola hrdosť na národný život a kultúrne dianie.
Medzi toto možno zaradiť aj vznik pošty v Černovej dňa 24.
apríla 1885, pôsobiacej k spokojnosti našich predchodcov až do
roku 1906, kedy bola zmenená na poštovňu. Významným článkom bol
aj ľudový tanec a oblečenie v oblasti slovenských folklórnych
tradícií. A ž do dnešných čias sa zachovali zmienky o Černovej s
touto tematikou v rôznych publikáciách. Ani najťažšie podmienky
našich predchodcov neviedli k beznádeji. Viera a práca na
duchovnom poli sa od roku 1905 opierala o ochotnícku divadelnú
činnosť v slovenskej reči. Tu bola veľmi nápomocná Salvova
tlačiareň v Ružomberku, založená v roku 1888, ktorá dodávala aj
černovským ochotníkom tlačené divadelné hry v slovenskej reči vo
forme malých lacných knižiek. Takto bola Černová známa prioritou
slovenské jazyka. Hrávalo sa v priestoroch starej školy s
vlastnými kulisami. Veľkým podporovateľom tejto činnosti bol
Andrej Hlinka, ktorým svojim rodákom na roli dedičnej pomáhal
kde sa dalo a preto vyrástlo veľké spojenie medzi ich kňazom v
čase keď pôsobil v Sliačoch, ale najmä v Ružomberku. Bol to on,
čo všemožne podporoval rozvoj kultivovaného života, vrátane
stavby kostola.
Najvyššou známkou civilizovanej spoločnosti je úroveň
dosiahnutého vzdelania a poznania vo všetkých oblastiach, ktoré
nás obklopujú. Dosiahnutá hĺbka týchto vedomostí dáva punc
vlastenectva a národného povedomia, či usilovnosti pri tvorbe
vlastných dejín a hodnôt. Ak berieme tieto slová vážne, potom
môžeme povedať a spokojne konštatovať, že občania Černovej v
priebehu dejín tieto myšlienky neustále uplatňovali. Dôsledkom
týchto postojov boli udalosti v Černovej v roku 1907. Túto
černovskú tragédiu si každoročne pripomíname pietnou spomienkou,
ktorou si uctievame padlých martýrov a vyliatu černovskú krv na
oltár Slovenska.
Nemožno
zabudnúť na tých, ktorí odišli za prácou za hranice vlasti.
Vysťahovalectvo v Černovej je evidované už aj v I. polovici 19.
storočia, vyvrcholilo však v rokoch 1899
až 1907, ba až 1913. Ale aj v krízových rokoch 1929 až 1938
odišlo mnoho obyvateľov Černovej za hranice. Niektorí z nich sa
vrátili a získané zdroje a poznatky uplatňovali priamo v
Černovej. Aj v rokoch prvej a druhej svetovej vojny obyvatelia
Černovej preukázali vernosť národu, preto im právom patrí kytica
vďaky a úcty.
Po rokoch 1945 - 48 sa Černová naďalej pridŕžala svojej
podstaty, o čom svedčí plodná existencia divadelného spolku,
dvoch spevokolov, telovýchovnej jednoty, dvoch požiarnych zborov
a pod. Dodnes tieto organizácie, združenia a spolky pracujú
veľmi dobre. |
 |