 |
 Prvá
písomná zmienka o Černovej pochádza z roku 1376. Uvádza sa tu,
že obec Czernaw leží na západ od centra mesta na úpätí Veľkej
Fatry v nadmorskej výške 500 metrov. Zo západu tvorí vstupnú
bránu do mesta Ružomberka.
Černová, v minulosti ulica, dnes časť mesta, má názov po
šoltýsovi menom Černo. V 14. storočí bol z mesta vyslaný mešťan
Černo, krorý už jestvujúcu osadu organicky pripojil k mestu. Bol
jej prvým richtárom, skrze neho sa osadníci viazali povinnosťami
a dávkami k mestu a osada dostávala nové meno - Černova Ves.
Čutkov, osadu pri ústí potoka z Čutkovej doliny do Váhu ,
založil podobne ako Černovú, iný mešťan Čutka. Černová je
staršia ako uvádzajú doklady mesta pre 14. storočie. Roku 1340
sa vymedzuje chotár, v ktorom je už aj územie Černovej a Čutkova.
Je zrejmé že už pred rokom 1318, keď boli Ružomberku magistrom
Dončom udelené mestské výsady, existoval zárodok Černovej. V
roku 1376 kráľ Ludovít I. 9. júla nariadil richtárom a
obyvateľom všetkých dedín ležiacich v chotári mesta aby platili
mestu daň a aby vo svojich sporných záležitostiach hľadali svoju
pravdu u predstavenstva mesta Ružomberka bez naštrbenia
zemepanských práv. Černová sa v tomto období aktívne podieľala
na vývoji mesta ako celku.
Dedina s dolným Liptovom až po Kraľovany patrí do
dolnoliptovského nárečia s typickým znakom hlásky ä a nemá
dvojhlásku ia. To sa mohlo vyvinúť do konca 12. storočia iba v
spojitosti s dolnou Oravou, s ktorou ju viazal správny celok s
centrom vo Vyšnom Kubíne na hradisku Tupej a Ostrej skaly.
Černová pravdepodobne jestvovala už v dobe rímskej. Usudzujeme
tak z toho, že v chotári sú názvy ako Kľačan, Kľačník, Lovisko,
Malinô Brdo (brdo je vysoký vrch). Tieto názvy naznačujú
pracovné prostredie už v praslovanskej dobe. Brdo už nie je v
slovenčine živé slovo, ale bolo ním pred sťahovaním Slovanov na
Balkán z nášho územia v 6. storočí. Podobne i názov Lovisko
poukazuje na starodávny spôsob obživy z lovu. Najznámejšou
skutočnosťou je názov lokalít Kľačeň. V starej slovenčine "kľača",
znamená kobyla. Všade tam kde sa držali žrebčínce s kobylami, v
dávnejších časoch také miesta nazvali Kľače, Kľačno, Kľačany.
Slovo "kobyla" sme prevzali od Keltov, ktorí v dobe rímskej
opanovali naše kraje severného Slovenska. Kelti nám priniesli
vyspelejšie remeslá, obsadili tri strategické body, prevzali
staré slovenské hradiská do svojich rúk a postavili aj nové. Na
mocenské postavenie potrebovali kone, žrebčínce a zbrane. Preto
v ich dokonalejšej organizácii prevládlo vlastné pomenovanie -
kobyla. Ale naše pôvodné slovo "kľača" zostalo pomenovaním pre
žrebčínec. Kelti však zo severného Slovenska neodišli,
asimilovali sa a sú v našej krvi.
... |
 |
