 |
Hnutie
kresťanských spoločenstiev detí je od roku 1990 zaregistrované
na Ministerstve vnútra SR ako občianske združenie. Jeho cieľom
je pomáhať pri formovaní detí na dospelé kresťanské osobnosti
schopné kvalitným osobným životom prispievať k rozvoju
spoločnosti, v ktorej žijú. Cieľ pomáha realizovať veľa
ochotných mladých ľudí na rozličných miestach Slovenska, ktorí
sa vo svojom voľnom čase dobrovoľne venujú deťom. Prežívajú s
nimi radosti a strasti všedných dní cez školský rok v rámci
pravidelnej činnosti na spoločných "stretkách", cez
organizovanie tematických výletov, a tiež na letných táboroch
cez prázdniny.
Spolu s deťmi sa usilujeme vzájomne sa obohacovať a prehlbovať
vedomie jedinečnosti a individuality každého človeka. Učíme sa
hrať a používať férové pravidlá, vytvárať priateľstvá a žiť
radosť. Svojou činnosťou sa usilujeme dopĺňať rodinnú výchovu a
vyučovanie náboženstva. Chceme deťom poskytnúť možnosť formovať
sa na základe všeobecných morálnych princípov a sprostredkúvame
im myšlienky kultúry života, tolerancie, úcty a vzájomnej
pomoci.
Kráčajme spolu malí aj veľkí, spoločnou cestou svedectva viery
NAŠI PATRÓNI
- Traja košickí mučeníci
sv. Štefan Pongrácz (1583 - 1619) pre nebo dozrel vo veku 36 rokov (4 roky
bol kňazom)
sv. Melichar Grodziecki (1584 - 1619) pre nebo dozrel vo veku 35
rokov (5 rokov bol kňazom)
sv. Marek Križin (1588 - 1619) pre nebo dozrel vo veku 31 rokov
(4 roky bol kňazom)
Marek Križin
bol prvým spolupracovníkom
arcibiskupa,
ktorého cieľom bolo pripraviť Marka na prevzatie biskupského
úradu. Ku kňazskej práci sa Marek dostával oveľa menej, ako by
sám chcel. Organizačné veci ho veľmi nebavili, ale cítil, že sú
dôležité. Túžil sa venovať ľuďom ako obyčajný kňaz. Ale poslušne
prijímal a plnil ako najlepšie vedel všetky zverené úlohy .
Vykonával úrad riaditeľa všetkých škôl v Trnavskej diecéze, úrad
ostrihomského kanonika i úrad správcu majetkov benediktínskeho
kláštora v Krásnej nad Hornádom. V lete 1619 bol spolu so
Štefanom Pongráczom na duchovných cvičeniach v Humennom.
Melichar Grodziecki - mal všestranné schopnosti. Vedel ľahko
nadviazať rozhovor s každým človekom, deti a mladých učil s
láskou. Mal rád hudbu. Počas štúdia teológie v Prahe dirigoval
ústavný orchester. Potom sa stal riaditeľom Ústavu chudobných
študentov sv. Václava. Súčasne bol aj správcom pražskej farnosti
Kopaniny. Vedel si dobre zorganizovať prácu a využiť čas tak,
aby všetko stihol. Pomáhal zvereným študentom tak, že odchádzal
za bohatými ľuďmi a prosil ich o pomoc. Takto získaval peniaze i
pre svoj ústav. Núdza podporovala jeho vynaliezavosť a vtipnosť.
Boli mu tiež vlastné láskavosť a taktnosť pri rozdeľovaní tým,
čo boli odkázaní na jeho podporu. Svoje starosti denne
predkladal Ježišovi v modlitbe.
Začatkom roka
1619 prišiel do Košíc s poslaním duchovnej služby cisárskym
vojakom. V lete 1619 po duchovných cvičeniach zložil večné
rehoľné sľuby. Štefan Pongrácz sa počas svojich štúdií naučil
modliť a počúvať Ježišov hlas vo svojom srdci. Istý čas slúžil
chorým v nemocnici - ošetroval, povzbudzoval ich slovom a
úsmevom, pripravoval a podával im lieky. Potom sa učil postarať
sa sám o seba počas putovania po krajine. Znášal zmeny počasia,
spoznával život ľudí a rozprával sa s nimi, zarábal si na jedlo
prácou. Prijal a vykonával aj mnoho úloh a prác, ktoré boli pre
neho ponižujúce. Jeho predstavení si ho cenili za jeho
charakterovú bezúhonnosť, rehoľnú disciplínu, hlbokú vieru,
spolucítenie s Cirkvou a obetavú apoštolskú lásku. Po vysviacke
učil deti a mládež náboženstvo a vykonával kňazskú službu v
Humennom. Tu bol aj v lete 1619 spolu s Marekom Križinom na
duchovných cvičeniach.
Zomreli v Košiciach mučeníckou smrťou 7.9.1619. Zabili ich
povstaleckí vojaci za to, že sa nechceli vzdať viery.
v roku 1905 (15.januára) ich pápež Pius X. vyhlásil sa
blahoslavených
v roku 1995 (2.júla) ich pápež Ján Pavol II. vyhlásil za svätých
|
 |