 |
Rozmery scény boli vždy tie isté. Javisko bolo osvetlené jednou
kuchynskou petrolejkou, ktorá bývala tiež vypožičaná. Hľadisko
bolo osvetlené taktiež petrolejovou lampou. Nemožno opomenúť
fakt, že opona bola unikátna. Bola namaľovaná v roku 1910
akademickým maliarom Jozefom Hanulom.
 Učiteľ Pôbiš, ktorý prišiel učiť do nižnej školy ťažko
znášal hrávanie divadiel v tejto budove. V roku 1922 všetky
kulisy vyložil na dvor - javisko ostalo celé leto vystavené
vplyvom počasia na dvore. Aj nádherná predná opona bola
poškodená. Jeden opitý vojak ju počas predstavenia rozrezal
bodákom. Hercom v tom čase pomohol učiteľ Róbert Dúbravec, ktorý
učil vo vyšnej škole. On prejavil ochotu tým, že prepustil
triedy školy na divadelné predstavenie a ako šikovný maliar
pomocou hercov celé javisko prerobil a prispôsobil novému
prostrediu. Namaľoval nové kulisy. Hoci bolo javisko menšie,
zásluhou učiteľa Dúbravca (po ktorom je v meste aj pomenovaná
ulica) sa vytvorili efektné zmeny, čo divadlo robilo vábivejším.
Nemožno obísť skutočnosť, že divadlá sa hrávali aj z
finančných pohnútok. Financie boli použité účelne. Z iniciatívy
učiteľa Dúbravca bola založená knižnica. Nákup kníh bol uhradený
z financií divadla. Po založení dychovej hudby v roku 1921 si aj
táto zásluhou divadla mnohokrát pomohla z finančnej tiesne.
Černová sa stala populárnou nielen v divadle ale aj
folklóre. Z tohto dôvodu pri prvom prenosnom vysielaní
Československého rozhlasu z Ružomberka dňa 25.2.1934 aj
Černovčania účinkovali. Pre rozhlas pripravili folkloristickú
scénku „Černovské priadky“.
V rokoch 1939 sa začalo s prestavbou starej školy na
kultúrny dom. Hoci plánov bolo veľa a smelých (už vtedy sa
napríklad uvažovalo o otáčavom javisku) s prístavbou spojené
ťažkosti, hlavne finančné boli také veľké, že horko-ťažko sa s
nimi vysporiadali. Akcia sa robila svojpomocne. Pracoval na nej
každý občan po 16 hodín zdarma. Práce sa skončili tak, že na
Vianoce 1939 sa už na zväčšenom javisku hrala divadelná hra.
Napriek tomu, že v roku 1939 sa začala druhá svetová vojna,
divadelnú činnosť v Černovej neovplyvnila. Po potlačení SNP sa
do kultúrneho domu nasťahovali nemeckí vojaci, ktorí spustošili
celú budovu.
V oslobodenej vlasti sa divadelný s kultúrny život v
Černovej splna rozprúdil. Napríklad v sezóne 1947-48 bolo
uskutočnených osem kultúrno-spoločenských podujatí.
V rokoch 1948-1989 sa hrávali hry typu „Nepriatelia“
Maxima Gorkého, operetka Gejza Dusíka „Modrá ruža“, hra Ivana
Stodolu „Bačova žena“. Pri príležitosti 70.výročia černovského
divadla sa hrali hry: Mira Pucová: „Svet bez nenávisti“, Jean
Baptiste Poquelin Moliére: „Oklamaný manžel“, Jozef Hollý:
„Kubo“, pre deti bola hra „Huncút Klinko“.
Černovské divadlo dalo profesionálnej scéne dvoch
hercov – dnes už nebohých – Jozefa Bobeka a Antona Šulíka, ktorý
bol členom činohry divadla SNP v Martine.
26.decembra 2005 oslávi černovské ochotnícke divadlo
sto rokov svojej existencie.
Spracované podľa knihy 70 rokov divadla v Černovej, ktorú
vydala Osvetová beseda Ružomberok-Černová v roku 1975.
|
 |
