 |
||
|
Černovská masakra |
||
 |
||
 |
Rok 1907 bol pre Černovcov tažkým
rokom. Robotníci z fabrík, pltníci a drobní roľníci so svojimi
ženami z vlastnej obetavosti a za pomoci peňažných zbierok si
stavali na vŕšku pri dedine kostol, aby nemuseli chodiť 4 km do
Ružomberka.  Základný
kameň bol posvätený 20. apríla 1906 a v jeseni 1907 stavba
čakala na posviacku. Ale Černovci mali podmienku, aby sa
vysviacky zúčastnil černovský rodák Andrej Hlinka. Ten pre účasť
na poslaneckých voľbách v r. 1905 v prospech slovenského
kandidáta Dr. Vavra Šrobára bol biskupom Alexandrom Párvym ako
ružomberský farár suspendovaný a okrem toho čakalo ho aj
dvojročné väzenie pre poburovanie. Párvy žiadosť černovcov
odmietol. Lenže ľud stál na svojom a dobrými slovami, ale aj
hrozbami žiadal splniť svoju požiadavku. V opačnom prípade
žiadali černovci odložiť posviacku chrámu. Cirkevná vrchnosť i pod tlakom štátnej moci nebola ochotná ustupovať pred obyčajnými dedinčanmi a k tomu ešte aj Slovákmi. Biskup Párvy odmietol ísť na posviacku a delegoval kanoníka A. Kurimského. Tento bývalý ružomberský farár dobre poznal Černovú i rozhodné černovské ženy. Keď spoznal napätú situáciu a dostal i výhražné listy, spätkoval. Zodpovednosť padla na farára - dekana Martina Pazúrika s ružomberským administrátorom fary Jozefom Fischerom. Posviacku určili na 27. októbra. Černová sa vzoprela. Na úrade v Spišskej Kapitule bol hlavným slúžnym Pavel Andaházy. Už v sobotu 26. októbra vyslal do Černovej žandárov robiť poriadky a zavrieť poburovateľky. To sa ale nestalo lebo na uliciach bol kľud. V nedeľu 27. októbra 1907 bola Černová od včasrána na nohách. Keď hlavný slúžny Andaházy dostal telefonát o situácii v Černovej s výzvou poslať ďalších žandárov, oznámil kňazom na fare, že je zle. Po dohovore s dekanom Pazúrikom a Fischeom, zodpovednosť za poriadok dal na slúžneho Zoltána Pereszlényiho ktorému nariadil, aby s ďalšími šiestimi žandármi išiel s kňazmi do Černovej. ... |
 |
 |
||
 |
||
|
2006 © www.cernova.sk | Admin | Štatistika |
||