 |
Iniciálky B. B. som si od detstva spájal s dvomi cudzími menami:
Brigitte Bardotová a Bjornstjerne Bjornson. To prvé bolo
všeobecne rozšírené – krásna a nekonvenčná francúzska herečka,
ktorá sa rada podpisovala skratkou B. B., bola v tom čase medzi
chlapcami veľmi populárna. To druhé bolo menej známe, priam
utajené, z mojich vrstovníkov nositeľa Nobelovej ceny za
literatúru z roku 1903 nikto nepoznal, v škole sme sa o ňom
neučili a jeho meno vyslovené z mojich úst znelo ako nejaká
tajná slovná šifra.
Ja som však
vedel svoje a tú šifru som veľmi rád používal. Cvičil som si na
nej jazyk. Mal som hádanku, ktorú nikto nevedel uhádnuť:
Bjornstjerne Bjornson. Vieš, kto to je? Nie. Nórsky spisovateľ,
ktorý v čase Hviezdoslava hlásal slobodu a rovnosť národov.
Kamarátov, či spolužiakov to príliš nezaujímalo a z mojej
hádanky boli väčšinou sklamaní. Radšej si prezerali fotografie
B. B., ktorá ráda pózovala tak, že mala na sebe iba pančuchy
alebo iba náhrdelník. Len v užšom kruhu, tu a tam, s niekým...
sa dala táto téma rozvíjať.
Ja som ju
rozvíjal rád, mal som sa o čo oprieť, moji rodičia i starí
rodičia pochádzali z Černovej a na osi Černová – Bjornson sa
u nás toho v rozhovoroch premlelo viac než dosť.
Nuž,
Bjornson. Kto to bol? Jeho hlas sa začiatkom minulého storočia
rozliehal v početných ozvenách nad Európou a odtiaľ sa odrážal
do sveta. Ako znel? Napríklad takto:
Keď ide o mierovú prácu, Maďari sú najčulejší. Doma však
utláčajú tri milióny Slovákov. Zakazujú im hovoriť rečou ich
duše, vysmievajú sa ich láske k historickým pamiatkam...
Jeho
kritika nemala korene v šovinizme, ale v objektívnom poznaní a
bola adresná: Muž, ktorý v hodnosti ministra tieto
neprístojnosti vedie, je gróf Apponyi a je na všetkých
medzinárodných konferenciách nadovšetko výrečný. Iný
príklad: Doma v Uhorsku viesť národnú
vojnu – a síce proti viac než jednému národu – a súčasne
vystupovať na medzinárodných kongresoch a deklamovať o pokoji,
to nejde, to je humbug. Najväčším predstaviteľom tohoto humbugu
je gróf Apponyi...
Keď
Bjornson ďalej takto otvorene pichal, ozval sa Aponnyi – tak, že
si zastal do povýšeneckej pózy: Na
Bjornsonove útoky nepovažujem za nutné odpovedať... Kto ma
pozná, bude sa len usmievať nad obvinením, že utláčam nejaký
národ, či len nejakú ľudskú bytosť. Avšak pred súdnou stolicou,
kam ma chce Bjornson postaviť, pred stolicou slobodomilovných
národov, zapálených pre veľké ideály ľudskosti, vždy sa budem
môcť objaviť so vztýčenou hlavou...
Pravdaže,
týmto Apponyi vyvolal nový Bjornsonov útok, ktorý prešiel
svetovou tlačou ako vytesaný do mramoru pod názvom S HLAVOU
VZTÝČENOU:
Gróf
Apponyi mi odpovedal so vztýčenou hlavou. Ubezpečuje ma, že až
nabudúce príde na medzinárodné mierové zhromaždenie, stane sa to
so vztýčenou hlavou.
Kto
o tom pochybuje? Kedy sa nejaký utláčateľ národov ukazoval ináč?
Nedávno sme videli v Uhorskom sneme, keď slovenských
reprezentantov týrali a vyhadzovali, ako vystúpil gróf Apponyi,
aby vyhlásil, čo sa ešte má urobiť pre ďalší útlak tohto národa.
Bol schválený školský zákon, aký nikdy predtým nebol známy,
pretože jeho najdôležitejšie ustanovenia sú z gumy! Dajú sa
naťahovať tak, až sa v nich zadusia všetky národnosti. Zbaviť
deti materčiny je predsa to isté ako odtrhnúť hladné dieťa od
matkiných pŕs. A práve toto rozkazuje v tomto zákone gróf
Apponyi so vztýčenou hlavou. V náručí tohto zákona možno Nemcov,
Rumunov, Chorvátov, Ukrajincov, Slovákov postupne spracovať
podľa maďarského ducha a vôle, pretože tento duch a táto vôľa sú
na svete najstaršie, najurodzenejšie, najkultúrnejšie a môžu
najlepšie viesť národy k výšinám sveta.
Za vlády
tohto zákona budú emigrantov ešte vo väčšom množstve ako predtým
napchávať do dobytčích vagónov s ich balíkmi a handrami. Tu bude
gróf Apponyi stáť medzi nimi s hlavou vztýčenou. To im dodá
útechy! V slzavej chvíli rozlúčenia to dodá útechy odchádzajúcim
i tým, ktorí ostávajú doma.
Čo na
tom záleží, že deti, ktoré tu ostali, nemôžu sa naučiť po
maďarsky, pretože je to ťažká reč a výsledkom je, že sa nenaučia
nič, a preto má Uhorsko najviac analfabetov v Európe? Hľa, gróf
Apponyi stojí medzi nimi so vztýčenou hlavou! Prázdne kostoly,
prázdne preto, že sa v nich káže po maďarsky (keď maďarskí
biskupi z vysokej šľachty dosadzujú kňazov) – gróf Apponyi ich
naplní vždy sám so vztýčenou hlavou. Ak sa slovenské múzeá
zatvárajú a prostriedky pre ne konfiškujú (medzi nimi i dar od
cisára), môžete si byť istí, že na blízkej výšine už vidno
nového ochranného ducha Maďarov: Grófa Apponyiho so vztýčenou
hlavou.
Na poctu
tohto ochranného ducha teraz zhromaždďujem svedkov a svedectvá
o utláčaných národoch Uhorska. Netreba sa ponáhľať, lebo všetci
vieme, že gróf Apponyi na nich čaká so vztýčenou hlavou.
Na túto
zžieravú kritiku už Apponyi neodpovedal. Zato však sedem dní po
uverejnení Bjornsonovho listu sa svetu ohlásila Černová.
Historické okolnosti streľby pri posviacke kostola v Černovej
a rezonancia jej ohlasov vo svete sú dnes všeobecne známe a nie
je potrebné ich na tomto mieste pripomínať. Pridám k nim len môj
osobný príspevok. Krvavá tragédia mala svoju dohru na súde, kde
namiesto skutočných vinníkov boli odsúdení (za poburovanie)
okrem mnohých iných aj Zuzana Kuniaková (na osem mesiacov
temnice a tri roky straty občianskych práv), Ondrej Kuniak (na
jeden rok temnice a tri roky straty občianskych práv) a Peter
Kuniak (na jeden rok temnice a tri roky straty občianskych
práv). Medzi obžalovanými boli Mária Kuniaková rodená Javorková,
Mária Kuniaková rodená Milanová a Ján Kuniak. Preto som vyššie
mohol povedať, že som vedel svoje.
Táto téma
nie je zapadnutá storočným prachom. Je stále živá. Vo mne až
geneticky živá. Venoval som jej doposiaľ dve knižky – historickú
esej Pán Černovský (1991) a knihu Púť k sebe (2003)
– a objavuje sa čoraz viac aj v tvorbe iných súčasných autorov.
Napríklad v najnovšom románe Antona Hykischa Spomeň si na
cára (2007) si cár Ferdinand podčiarkuje červenou ceruzou
výroky Bjornstjerne Bjornsona v článkoch európskych publicistov:
Gróf Apponyi, ktorý najnovšie sľúbil vysvetliť tieto udalosti
v Uhorsku, ktorým my mimo Uhorska nerozumieme, nemá, bohužiaľ,
čas. Je totiž zaujatý prepúšťaním učiteľov, nevediacich po
maďarsky. Ferdinand v Hykischovom historickom románe
sa smeje: „V Pešti si vyrobili takýto svetový škandál! Laureát
Nobelovej ceny poučuje peštiansku vládu, ako sa má správať
v civilizovanej Európe!“
Je
zaujímavé porovnať Európu vzdialenú v minulosti 100 rokov s tou
dnešnou. Už vtedy chcela byť civilizovaná. Čo iné chceme dnes?
Ponúka sa porovnanie Uhorska a Európskej únie. Uhorsko bol
mnohonárodnostný štát – so všetkými problémami, pred ktoré je
takýto štátny útvar postavený. Analogicky Európska únia sa
skladá z mnohých štátov a v každom žije minimálne jeden národ
s vlastným jazykom, históriou, kultúrou atď. Štáty Európskej
únie si navzájom otvorili vnútorné hranice, avšak
mnohonárodnostný charakter je „hranicou“, ktorú je nutné
rešpektovať. Preto si myslím, že odkaz Bjornstjerne Bjornsona „z
uhorských čias“ je aktuálne pripomenúť si dnes, v čase
prebúdzania sa do nového pocitu, pocitu europeizácie, a v tom i
europeizácie dejín, podčiarknutím jeho kľúčových slov:
Niet miesta
pre pokrytectvo, povýšenosť, snahy po hegemónii.
Treba si
osvojiť rovnosť, rešpekt, vzájomné uznanie a dožičenie
autenticity jeden druhému, aby sme mohli všetci navzájom
komunikovať „so vztýčenou hlavou“.
Aby som
aktualizoval celkom konkrétne, rok 2007 je priesečníkom dvoch
výročí: uplynie 175 rokov od narodenia Bjornstjerna Bjornsona
a zároveň 100 rokov od tragických udalostí v Černovej. Pre
organizátorov slávnosti bude černovská storočnica mimoriadnou
príležitosťou ukázať svetu civilizovanú tvár.
V duchu odkazu Bjornstjerne Bjornsona,
ktorý vnímam ako neohrozený postoj za vzájomné uznanie národov,
by bola namieste slávnosť vzájomného porozumenia. Tento
odkaz by mal byť dnes úplnou samozrejmosťou. Síce pripomenutie
čiernych miest histórie, ale so zahojenými starými ranami, s
pocitom zmierenia a povzbudenia sa do spoločného napredovania
v novom mnohonárodnostnom útvare – Európskej únii.
Mám na
mysli akt, ktorý by to demonštroval veľmi jasne. Povedzme, keby
slovenský biskup (biskupi) spoločne s ostrihomským biskupom
slúžili v Černovej obrad omšovej obety za porozumenie a vzájomnú
úctu Slovákov, Maďarov a ostatných národov Európy. Viem si
predstaviť, že takéhoto alebo podobného aktu, by sa ochotne
zúčastnil aj Bjornstjerne Bjornson. Ak by sa ho podarilo
zorganizovať, určite by bol na ňom prítomný svojím veľkým
duchom.
Juraj Kuniak
Autor je básnik
a nositeľ ocenenia The Best International Poet 2006, ktoré
udeľuje štvrťročník World Poets Quarterly vychádzajúci v USA
a Číne.
Použité
s dovolením autora.
|
 |