Blog | Jozef Sidor | Veselé príhody černovských muzikantov (2)

Jozef Majka – dirigentom

Chlapci a čo to skúšate? Spytuje sa jeden zo starých muzikantov prvej černovskej kapely muzikantov z druhej černovskej kapely sediacich na prieložku v Priehradke. Skúšame jeden z nových pochodov,ktorý sme práve dostali. Lenže, takto po sediačky sa nikdy pochod poriadne nenaučíte oponuje im. Treba sa učiť hrať za pochodu, tak ako hrajú vojenské dychovky. Ta sa niže dediny na hradzkú a tam to trénujte. Pozbierali noty, nástroje a začali trénovať. Zoradení do pochodu, bubeník odrátal na veľký bubon vždy ľavou a začali za pochodu hrať. Lenže na prvý krát to nejako nevyšlo. Tak to opakujú znova. Raz zle odrátal bubeník, tí čo neboli vojaci nevykročili ľavou, krídlováci neskoro nasadili, tenory nedofúkli no a basista s heligonom tiež nestačil s dychom. Takto krok po kroku opakujúc pokračovali ďalej. V kúte stratili aj posledné z detí, ktoré svorne kráčali s nimí. Pokračujúc hrajúc v pochode prišli do Hlbokého. Aj tam chlapci z Hrboltovej prevážajúci sa na hajovci cez Váh vykrikovali na nich, že im to akosi nejde. Nič to . Hovoria si a ďalej pílne trénujú. Zaujatý do sledovania not a rovnakého kroku prišli ku krížu v nižnom poli na Mankove. Oddychujúc pod starou lipou všetci svorne tvŕdia že hranie za pochodu je poriadna fuška. Po chvíľke oddychu pokračujú ďalej. Konečne sa im ako tak začne dariť. Celý naradostnený ešte tukšie opreli do nástrojov. Melódie krásneho pochodu sa ozývajú z úbočia nad hrboltovským mlynom a na našej strane sa zas vracajú z Dielov a Špancov. Celý naradostnení, ale aj ustatý dorazili do Bystrého. Tu padol návrh na poriadny oddych. Posadali si na trávu pri horárni a debatovali, čo by ešte bolo treba docvičiť. Vo chvili debaty zočili kráčať dole Bystrým p. Jozefa Majku z Černovej. Pristavil sa pri ních a odpovedal im na ich otázku kde bol? Ale bol som na Sraze popozerať trávu, či už treba kosiť. No a zbehol som poza Suchú Hôrku sem do Bystrého. No a teraz pôjdem ešte pozrieť cestou jačmeň do Nižného poľa. Sadol si medzi ních a v takejto družnej debate skrsla v jednom myšlienka: Chlapci čo keby sme tak išli na Gombáš. Nie je to ďaleko a môžeme ísť aj na pivo. Aj tak sme poriadne vysmadnutí. Všetci súhlasili a najstarší hovorí. Pán Majka pôjdete ajvy s na nami a budete nám robiť dirigenta s klukaňou. Ale chlapci, veď ja sa do muziky nevyznám. Po dlhšom prehováraní súhlasil. Znova sa zoradili. Pred nimi dirigujúc kráča Jozef Majka a diriguje ako mu ukázali s klukaňou. Pochodujúc na Borci popri cigánskej osade došli pred Gombáš ku kompe. Veselo hrajúc doprevádzaní húfom detí, ktoré ich prvé zbadali prišli pred krčmu a tu pokračovali v hraní na mieste. Hneď nato vybehli chlapi z krčmy mysliac si, že sú to vojaci. Nie, nie sú to vojaci, poznávajúc ich hovorí starší Gombašan, sú to černovci. Vyšiel aj krčmár a pozýva ich. Poďte chlapci dnu po takej dlhej ceste ste iste vysmadli. Keď sa občerstvíte môžete nám aj niečo zahrať. Vošli teda do krčmy potúžili sa, mladenci odtiahli stoly a začala zábava. Prišli aj dievčatá lebo chýr sa hneď o zábave rozniesol a bola tancovačka. Muzikanti hrali, a pred nimi zhostiac sa svojej úlohy ich klukaňou dirigoval Jozef Majka. Uprasted zábavy vošiel do krčmy taký jeden starý sváčko. Popozeral sa pokrútil hlavou, vyšiel von a zasa sa vrátil. Cez prestávku prišiel ku dirigentovi a hovorí mu : Nech sa pod zem prepadnem, ak si ty nie Jozef Majkovie z Cernovej, čo sme spolu boli na robotách . Lenže tam si nevedel ani fúknuť do trúby a teraz si dirigentom. No sváku to máte tak odpovedá J. Majka. Keď nebolo roboty tak som sa chytil čoho sa dalo a naučil som dsa aj takémuto remeslu a aj doma v tom pokračujem. Ďeň sa pomalí chýlil k večeru. Tí, čo starší z muzikantov zahlásili, že v najlepšom treba prestať. Domov máme sšte kus cesty a ráno treba vstávať do roboty. Mladí i keď nechceli museli sa prispôsobiť. Poďakujúc krčmárovi za občerstvenie pobalili partesy,nástroje a pobrali sa domov. Dlho ale spomínali, ako boli hrať na Gombáši pod dirigentskou klukaňou Jozefa Majku.