Blog | Jozef Sidor | Kaplnky, Božie muky a kríže v Černovskom chotári

V dedičstve nášho náboženského života sa v Černovskom chotári zachovali i také pamiatky, ako sú kaplnky, Božie muky a kríže, umiestnené pri cestách, poliach či lúkach. Viaceré sú spojené s historickými udalostami tej- ktorej lokality a v ústnom podaní sa zachovali od najstarších čias až dodnes. Aj ich umiestnenie bolo opodstatnené. Malo ochraňovať ľudí prichádzajúcich po cestách, polia pred povodňami a úrodu pred živelnými pohromami. Boli aj cieľom prechádzok spojenými s modlitbami. K niektorým miestam sa viažu hrôzostrašné ale i humorné príbehy, potvrdzujúce tak obrazotvornosť našich predkov.

Černová – Ružomberok

Pri hlavnej ceste, vedúcej zo st. Černovej na Vážnom poli, naproti vyšným záhradám bol umiestnený kamenný kríž, ktorý bol požehnaný 30. mája 1886. Zub času ho značne poškodil a dnes  na tom istom mieste stojí nový železný kríž s odliatou sochou P. Márie aj zo zahradôčkou. Posvätený bol 14.septembra 1995 Miloslavom Marušiakom, duchovným otcom našej farnosti, za hojnej účasti veriacich z Černovej i Hrboltovvej. O niekoľko desiatok metrov ďalej smerom na východ stála kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Prvá zmienka o soche je z 12.novembra 1897. Domová zástavba na ul. Pri Váhu si vyžiadala jej premiestnenie a nahradenie kaplnkou postavenou v novom štýle. Pôvodná socha v nej zostala. Na vyšných zemiach ul. Pri Váhu je umiestnená drevená Božia muka s obrazom Sedembolestnej Panny Márie – patrónky Slovenska. Prvý záznam o nej je 31.decembra 1912. Na rázcestí ul. Pri Váhu do Čutkovskej doliny / miestny názov na Píle /, stojí pod dvoma lipami drevený kríž so zahradôčkou. Prvý záznam o tomto kríži je 3.augusta1904. Typický znak pri týchto pamiatkach sú stromy, ako lipy, jasene, topole, ktoré naši predkovia pri nich sadili. Jednou z najstarších smerom do Ružomberka je kaplnka Najsvatejšej Trojice. Stojí pri ceste, ktorá viedla do Kľačníka, na Kľačno i na Vráce. K tomuto miestu sa viažu i strašitelné zážitky, keď naši občania vracajúci sa z mesta, vídali v noci chodiť zvyjajúceho sa ohnivého psa, pijúceho vodu z Váhu Po výstavbe sídliska Kľačno táto kaplnka je zasvatená Božskému Srdcu Ježišovmu.

Čutkovská dolina

Pod Milkovom je postavený medzi dvoma topoľmi drevený kríž na mieste, kde pochovávali mŕtvych v dobe, keď v Černovej a celom Liptove zúrila cholera tzv. španielka. Bolo to v roku 1831. Hovorilo sa , že táto si vybrala krutú daň z každej rodiny. Zomierali na ňu nielen dospelí, ale i deti. Hlboko v Čutkovskej doline v Šimiacom je postavený nový drevený kríž s obrazom Božieho milosrdenstva, ktorý bol posvatený 1.mája 2011. Na tomto mieste , ale nad potokom, visia obrázky a sošky od ľudového rezbára.

Sekanina – Plieška – Tri vrchy

Nad dedinou na Sekanine, smerom na Lovisko je postavený kríž s moderným červeno – bielym korpusom ukrižovania a vyrezanou soškou P. Márie. Samostatnú kapitolu tvorí dvojkríž, postavený na Plieške 1067 m. nad m. končiace trojvŕšie Krstej hory.Jeho,prvé postavenie sa datuje do rokov , keď totalitná moc začala stupňovať útok na náboženskú slobodu po r. 1948. Skupina mladých odvážnych ludí hlásiacich sa ku Združeniu katolíckej mládeže, ale i národnému povedomiu postavila prvý dvojramenný kríž. Táto udalosť neostala verejnosťou nepovšimnutá a nedala na seba dlho čakať. Prísluš né politické orgány ružomberského okresu nariadili tento kríž odstrániť a tak príslušníci ZNB museli rozkaz vykonať. Netrvalo ani mesiac a na tom istom mieste vyrástol nový kríž . Od tohto času s malými prestávkami, keď kríž spadne následkom blesku alebo víchrice sa pravideĺne obnovuje.Trvalú zásluhu na jeho zachovaní mal Vladimír Ballo, ktorý sa dlhé roky oň staral. Nový 5 metrov vysoký kríž umiestnený v betonovom podstavci bol za hojnej účasti veriacich posvatený 5.júla 2015. Bol upravený aj priestor okolo neho, osadená lavička pre výhľad na široké okolie a upravený prístupový chodník. Kríž posvatil vdp. Jozef Trstenský duchovný otec našej farnosti. Na rázcestí zvážnice vedúcej z pod Dedova na Lovisko v Repiskách pri malom járku bol postavený nový kríž, ohradený záhradôčkou s lavičkou na posedenie. Kríž posvatil 15. septembra 2012 kňaz černovský rodák Mgr. Stanislav Brtoš, t.č.duchovný otec v Žaškove na Orave. V roku 2O13 bol postavený nad Hatalkou pri oslavách príchodu Sv. Cyrila a Sv. Metoda na Veĺkú Moravu 4.m dvojkríž. Jeho posvatenie spojené so sv. omšou sa uskutočnilo 11.júla 2O15, za širokej účasti rodiny a veriacich. Kríž posvätil so spoluúčasťou kňaza černovského rodáka vdp.Jána Martišku, vdp.Ján Dubovecký, kaplán.t.času pôsobiaci v St.Smokovci.

Černová – Srazy- Nižné pole-Bystô

Na Račkove nad cestou vedúcej na Srazy bol postavený nový drevený kríž zo zahradôčkou ako poďakovanie za uzdravenie dcéry. Kríž za účasti veriacich a bohoslovcov grékokat. obradu bol posvatený v roku 2012. Na vŕšku Uhlisko stojí tiež drevený kríž.Kosci a hrabáčky cestou na lúky, ponorení v tichej modlitbe, začínali pri ňom sezónne práce pri sušení sena. Ozdobený poľnými kvetmi bol zastávkou pri výletoch žiakov i učiteľského zboru, základnej školy z Černovej. Pri hlavnej ceste E 50 na Mankove v Nižnom poli stojí drevený kríž pod starou viac, ako storočnou lipou.Prvá zmienka o tejto lipe pochádza od Jozefa Kaliarika st. narod. 1871 , ktorý na úseku tejto starej pôvodnej cesty po Bystrô robil cestára. Táto lipa bola spílená v dôsledku ohrozovania cestnej premávky. Tak dostal ku menu prímenie cestár a jeho synom a dcéram tiež ostalo prímenie Cestárovci. Pod touto lipou oddychovali pri pochode vojaci honvédskeho pluku za Rakúsko-Uhorska, vojaci zo Štefánikových kasárni za prvej ČSR i vojaci z Považských kasární z Ružomberskej posádky. Pod jej kotunou oddychovali ženy z Hubovej vracajúce sa z ružomberského jarmoku, ale i povozníci na vozoch z Oravy tz v. hruškári s ovocím a zeleninou. Podľa povesti v hlbinách Váhu na tomto úseku tzv. krutile, vídali sedávať na skale vodníka, ktorý tu číhal na pltníkov. Pred vstupom do doliny Bystrô stojí pod 2 lipamy drevený kríž so záhradôčkou. Hlbšie v doline stojí  drevený kríž s kovanou záhradkou. Je to na mieste, kde koncom l8.stor. stála huta – vysoká pec na tavenie železnej rudy, pre manufaktúrnu výrobu železa. Pozostatky zrúcaných objektov a zachovaná alej popri pôvodnej ceste dokumentujú,že tu existovala menšia osada. Časť tejto oblasti patrí aj do hubovského chotára.

Cintoríny

Pred pomníkom černovských martýrov stojí v betonovom podstavci drevený kríž z drevorezbou ukrižovaného od rezbára J.Jeleníka. V nižnom cintoríne stál drevený kríž pod lipou. Ten bol premiestnený do stredu cintorína . Aj na ňom je drevorezba ukrižovaného od rezbára Š.Papču. Na pôvodnom mieste prvej kaplnky je postavená nová, v ktorej je umiestnená pôvodná socha Panny Márie zo starej kaplnky. Pri príležitosti 100. výročia černovskej tragédie bol pred kostolom postavený 8.m. vysoký drevený vyrezávaný kríž venovaný obyvateľmi Detvy a Podpolania, ktorý vyrezali ľudoví rezbári Štefan Lupták z Korytárok – Zlatna a Ján Môťovský z Detvy. Kríž posvatil Mons.František Tondra spišský biskup. Misijný kríž s dátumom sv. misii v našej farnosti 1923, 1950, 1997 bol premiestnený na ľavú stran kostola. Busta Andreja Hlinku –dar SNS bola preložená pred faru.

Vo veľkej úcte mali naši predkovia Božské Srdce Ježišovo. Nebolo zvláštnosťou, že na priečelí domov boli vo výklenkoch umiestnené sošky Božského Srdca, ale i Panny Márie. Dnes sa v celej Černovej zachovali iba na dvoch domoch a to na starom Komovie dome a na dome p. Hlačinovej, kde bol kedysi obchod na ul. A. Hlinku. Pod ochranu Božiu pred živelnými pohromami dávali i hospodárske budovy – humná výstižným vyrezaním znaku kríža do štítových dosiek.

Treba spomenúť, že ba zachovanie, či opravu týchto pamiatok sa usilovali naši ľudoví umelci Bola to neúnavná práca všestranného majstra maliarského remesla Petra Záhorca, ľudového rezbára Arnolda Buroša, z mladšej generácie J.Hadača, J. Martiška , drevorezbárov J. Jeleníka, Š.Papču ako i ďalších, ktorí boli vždy ochotní svojou prácou priložiť ruku k dielu.

Týmto mojim zoznámením s kaplnkami, krížami, ktoré stoja v našom chotári chcem poukázať, s akou ochotou vedeli naši občania tieto opatrovať. Nie všade sa vyskytujú v takom množstve, ako u nás. Preto chcem upriamiť pozornosť mladšej generácie o ich zachovanie.

A ešte niečo na záver. Každý rok sa konala zbierka na na kríže, kvôli ich udržiavaniu. Viedla sa o tom presná evidencia v knihe, ktorá mala svoj názov, nakoľko v Černovej ešte nebol postavený kostol: Status activus et passivus Ecclesiae sine capellae Csernovaensis – stav aktív a pasív Cirkvi bez kostola. Bola vedená od roku 1885 a sú v nej evidované všetky vklady, tzv. fundácie ľudí, ktorí prispeli na výstavbu resp. opravu krížov a kaplniek.

Zostavil: Jozef Sidor – kronikár – august 2015