Blog | Jozef Sidor | Ako starého otca strašilo

Bol horúci júlový deň. Chlapi z dediny išli na lúky kosiť trávu. Išli aj Sidorovci, ktorí kosili všetky lúky spoločne. Matúš, Jano a Štefan boli od staršieho brata Jána a najmladší Poldo bol od Jozefa, ktorý zahynul na pltnici, keď im búrka plť pri Strečne roztrieskala o skaly. Zachránili si len holé životy. V studenej vode Jozef prechladol, dostal ťažký zápal pľúc, z ktorého sa už nevystrábil. Mal aj sestru Terezu, ktorá bola oveľa staršia, ale tá chodila do repy na dolniaky. Tak sa musel od chlapca s matkou Katarínou životom prebíjať sám. Ako prvú skosili lúku vyše Srazu. Bola to poriadna lúka, ale štyrom to tak išlo od ruky, že do fruštika boli hotoví . Potom sa najedli, poroztriasali radky a išli do Sekanín dosušiť seno. Keďže bol teplý slnečný deň, seno poobede dosušili. Jeden z nich odišiel po koňa s vozom, aby seno odviezli domov. Potom sa mali vrátiť a ísť kosiť za Vyšnú Pliešku. Chlapca Polda poslali dopredu chodníčkom z vyše Srazu s tým, že keď seno zložia, prídu za ním. Chlapec si pozbieral do kapsy zvyšok jedla, zobral kosu na plece a chodníčkom hore Bánom cez Šimekovie lúku a popri Kurilovie (Čavovie) kolibe prišiel ku starému Sidorovie štálu. Obkosil pekne okolo a popred štál a nachystal drevo na oheň. Slnko začalo pomaly zachádzať za Krstú horu a začalo sa stmievať. Zopár krát vyšiel pozrieť na vŕšok, či neuvidí prichádzať bratrancov tak, ako sľúbili. Nikto nechodil a dookola ešte nikto ani nekosil, tak bol tam samučičký sám. Čas pokročil, začala padať tma, tak sa neodvážil ani ísť domov. Pobral sa teda do štálu, kde bol ešte zvyšok starého sena. Pomodlil sa, zakrútil sa do plachty a zahriebol sa do sena. Ustatý po celodennej robote tvrdo zaspal. Okolo polnoci sa zobudil na veľký brechot. Celý spotený od strachu sa ešte hlbšie zahriebol do sena. Nevedel, či sa mu to sníva, alebo ho prenasledujú voľajaké príšery, čo sa, podľa rozprávania starších, potulujú po lúkach. Brechot neprestával, ešte sa stupňoval, lebo za Vyšnou Plieškou sa od Skál všetko viacnásobne ozýva. Keďže to neprestávalo, dodal si odvahy, odokryl si tvár a rozhliadol sa. Zrak mu pomedzi drevá na štále padol na vŕšok nad štálom a uvidel tam stáť krásneho srnca. Ten brechal do mesiaca, ktorý bol práve v splne. Keď to uvidel upokojil sa, strach z neho opadol a zaspal spánkom spravodlivých. Zobudil sa až ráno, keď ho prišla hľadať ustarostená mať. Nevedela totiž, že tam ostal nocovať. Chlapi, ktorí viezli seno, sa totiž vyvalili s vozom pri studničke do Mačacej dolinky. Najprv museli dať všetko do poriadku a pri tom zhone zabudli na chlapca. Prišli na to až vtedy, keď ho jeho mať večer nenašla doma.