Kto bol Emil Saškin?

Kudlička Emil, ps. Emil Saškin

prekladateľ, vysokoškolský pedagóg, a literárny vedec

* 13.7.1933, Ružomberok
+ 23.7.2009, Bratislava

Pochádzal zo šiestich detí z robotnícko – roľnícko – pltníckej rodiny. Detstvo prežil a základné školstvo absolvoval v Ružomberku – Černovej. Študoval na historickom ružomberskom gymnáziu (1944 – 52) a v r. 1952 – 57 na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity, resp.UK (ruština – slovenčina) v Bratislave ( PhDr., CSc.). R. 1957 – 98 prednášal ruštinu. Jeho literárne aktivity sú bohaté. Bol členom Predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov a zameriaval sa hlavne na prekladateľskú činnosť z bulharčiny. Bulharista E. Kudlička sa osobitne sústredil na preklad pozoruhodných bulharských drám Jordana Radičkova , Valeriho Petrova a úspešných komédií Stanislava Stratieva. Slovenskej verejnosti však sprístupnil široký okruh významných literárnych diel, pričom preložil viac ako 110 titulov kľúčových bulharských autorov. Vytvoril aj slovenské ekvivalenty ruských dramatických i prozaických artefaktov. Preložil rozsiahle Dejiny Bulharska a monografiu P.K. Javorova Moderná bulharská dráma (1966), ktorú doplnil zasvätenou sprievodnou štúdiou a bibliografickým aparátom. Z iných diel spomeňme U ministra (1964), Rímsky kúpeľ (1976, E. Radzinskij, O. Šmeľov, V. Vostokov), Velúrové sako (1978), Pokus o lietanie (1980), Čestné mušketierske (1981), Autobus (1982), Železný chlapec (1983), Divadlo, moja láska (1984), Koše (1984), Maximalista (1984), Biela rozprávka; Puk! (1985), Zem sa krúti (1989) či Január (1975).V rokoch 1968 – 1973 pôsobil ako prvý univerzitný lektor slovenského jazyka a kultúry v Bulharsku ( Štátna univerzita Klimenta Ochridského v Sofii, dnes sv. Klimenta), kde sa vrátil v posledných rokoch prvého decénia tretieho tisícročia. Od roku 1968 resp. po návrate z Bulharska jeden z významných spoluorganizátorov Letnej školy slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca ( SAS).

Za zásluhy pri šírení bulharskej kultúry na Slovensku E. Kudlička obdržal veľa bulharských štátnych vyznamenaní- napr.: Rad sv. Cyrila a Metoda I. st. a Rad Maďarského Jazdca I. st.